Nachádza sa juhovýchodne od západoropského dielu Alabak (bulh.Алабак), v severnej časti sú jej hranice vymedzené samotným okrajom pohoria Rodopy, na juhozápade a na juhu hraničí s veľkým dielom Rodop, ktorý sa nazýva Velijško-Videniški dial (bulh.Велийшко-Виденишки дял) a na východnej hranici sa nachádza rieka Văča za ktorou sa dvíha hrebeň Černatica.[4]
Všeobecná charakteristika
Bataška planina má tvar dúhy s vypuklou časťou smerujúcou na juhovýchod. Celková dĺžka pohoria dosahuje 60 km. Bataška planina má impozantný vzhľad charakterizovaný pomerne málo členitým vrcholovým hrebeňom od ktorého sa spúšťajú strmé svahy[1] s množstvom hlbokých dolín vytvorených riekami.[1][2] Je charakteristické rozľahlými krasovými časťami.[1] Na rozľahlých častiach pohoria sa rozprestierajú lesy, predovšetkým ihličnaté, rozsiahle časti však pokrývajú aj pastviny.[1]
Hrebeň pohoria sa začína v sedle Černa mogila a ihneď prudko stúpa ku svojej najvyššej časti, cez vrcholy Srebren (bulh.Сребрен) 1 901 m n. m. a Malka Siutkia (bulh.Малка Сюткя) 2 079 m n. m. k najvyššiemu bodu Batašskej planiny, vrchu Goľama Siutkia (bulh.Голяма Сюткя) 2 186 m n. m.. V oblasti najvyššieho bodu sa hlavný hrebeň v takmer pravom uhle stáča smerom na východ a klesá do sedla Sedlova poľana (bulh.Седлова поляна) (do roku 1942 sedlo Semeralan) 1 710 m n. m. Zo sedla hrebeň opäť stúpa k druhému najvyššiemu bodu Batašskej planiny, vrchu Bataški Snežnik (bulh.Баташки Снежник) 2 082 m n. m.. Za vrcholom Bataški Snežnik sa hlavný hrebeň stáča k severu a rozdeľuje sa na niekoľko častí – hrebene Ravnogor (bulh.Равногор) a Kărkarija (bulh.Къркария) a sústavu nízkych hrebeňov Besaparski ridove (bulh.Бесапарски ридове).[2]
Na teritóriu Batašskej planiny sa v nadmorskej výške 750 – 800 m n. m. nachádza unikátna vnútrohorská kotlina Čepinska kotlovina (bulh.Чепинска котловина) na území ktorej leží mesto Velingrad.[2]
Horský hrebeň Kărkarija
Hrebeň Kărkarija (bulh.Къркария), ktorý sa nachádza severne od kotliny Čepinska kotlovina je niekedy uznávaný za samostatný diel Západných Rodop. Geologicky je zložený z ruly a amfibolitov.[4]
Klimatické podmienky
Bataška planina je charakteristická výdatnými zrážkami,[1][2] vrátane snehových.[2]
Vodstvo
Vodné nádrže
Na území Batašskej planiny sa nachádza celkovo päť vodných nádrží, ktoré patria do sústavy vodných elektrární Bataški vodnosilov păt (bulh.Баташки водносилов път). Pri vodných nádržiach vzniklo množstvo horských turistických rezortov.[2]
Rieky
Na území pohoria pramení veľké množstvo riek a potokov. Najvýznamnejšími sú:
Čepinska reka s celkovou dĺžkou 83 km a priemerným ročným prietokom pri ústí 8 m³/s
Devinska reka s celkovou dĺžkou 57 km a priemerným ročným prietokom pri meste Devin 5 m³/s
Bataška planina je významný a obľúbený turistický cieľ. Dôvodom sú prírodné krásy, ako aj množstvo archeologických a historických lokalít.[2] Hlavné východiskové body pre návštevy pohoria sú mestá Velingrad, Rakitovo, Batak, Peštera a Bracigovo a dedina Michalkovo.[2] Východiskovým bodom pre výstup na najvyšší bod Batašskej planiny, vrch Goľama Siutkia, je mesto Velingrad z ktorého trvá výstup približne päť hodín.[2]
Rezorty
Na území Batašskej planiny sa nachádza viacero horských rezortov. Medzi najvýznamnejšie patria:
Na území Batašskej planiny sa nenachádza veľké množstvo horských chát a v južnej časti pohoria nie sú vôbec žiadne.[2] Významnejšie horské chaty sú napríklad chata Rumen v blízkosti Pešterského monastiera svätých Konštantína a Heleny,[1] alebo chata Dobra voda v severnej časti Batašskej planiny na území horského hrebeňa Kărkarija v nadmorskej výške 736 m n. m..[2]
Prírodné chránené územia
Na teritóriu Batašskej planiny sa nachádza viacero chránených celkov, okrem iného tri z celkovo sedemnástich bulharských biosférických rezervácií.[2]
vrcholová časť vrchu Bataški Snežnik – druhého najvyššieho vrchu Batašskej planiny
jedna z najvýznamnejších riek Batašskej planiny, Stara reka, pri prietoku mestom Peštera
Referencie
↑ abcdefghijklmnopqrstuvKIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 35 – 36. (po bulharsky)
↑ abcdefghijklmnopqrstuvwxyzaaabacadaeNIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 357 – 361. (po bulharsky)
↑ abMIČEV, Nikolaj; MIHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Nauka i izkustvo. 561 s. 1980. S. 31. (po bulharsky)
↑ abcdefgCVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stara Zagora : "Domino" EOOD. 2014. 298 s. ISBN 9789546512499. S. 60. (po bulharsky)