Vojtech Mihálik
slovenský básnik, prekladateľ a publicista
Narodenie	30. marec 1926 Dolná Streda, ČSR
Úmrtie	3. november 2001 (75 rokov) Bratislava, Slovensko
Alma mater	Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Literárny portál  Politický portál  Biografický portál

Vojtech Mihálik (* 30. marec 1926, Dolná Streda – † 3. november 2001, Bratislava) bol slovenský básnik, prekladateľ, publicista a politik.^[1]

Narodil sa v robotníckej rodine v Dolnej Strede a vzdelanie získaval v Seredi, Trnave a na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval odbor slovenčina – filozofia.^[1]

Po ukončení vzdelávania pracoval ako redaktor; v rokoch 1949 – 1950 vo vydavateľstve Kniha a v rokoch 1950 – 1951 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ; v rokoch 1952 – 1954 vo vojenskom časopise Československý voják, kde pôsobil počas základnej vojenskej služby. V rokoch 1954 – 1959 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1965 – 1967 bol prvým tajomníkom a predsedom tohto zväzu. V rokoch 1960 – 1964 sa vrátil do vydavateľstva Slovenský spisovateľ ako šéfredaktor, v rokoch 1968 – 1969 sa venoval výhradne literárnej činnosti, v rokoch 1971 – 1973 pracoval ako odborný poradca pri predsedníctve vlády, v rokoch 1974 – 1977 sa opäť pokúsil venovať výhradne svojej literárnej tvorbe a v rokoch 1977 – 1985, keď odišiel do dôchodku, bol riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ.

Okrem týchto zamestnaní sa angažoval i politicky. V rokoch 1964 – 1981 bol poslancom Slovenskej národnej rady, v rokoch 1969 – 1971 poslancom Federálneho zhromaždenia a v rokoch 1966 – 1981 bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.

Dlhé roky sa v Novom slove mladých, prílohe Nového slova, venoval mladým adeptom poézie, z ktorých chcel vychovať básnikov ozajstného komunistického razenia. Viacerí neskôr publikovali básnické zbierky v knižnej podobe, no iba 3 – 4 ostali v literárnom živote natrvalo. Mihálik zo svojej pozície „komunistického pápeža poézie na Slovensku“ bránil priamymi zákazmi i sprostredkovanými cez ÚV KSS v publikovaní viacerým básnikom vtedajšej mladšej a strednej generácie, napr. Ivanovi Štrpkovi, Štefanovi Moravčíkovi, Milanovi Richterovi, Jánovi Švantnerovi, ktorí pre jeho politické zásahy boli sčast, alebo úplne vylúčení z literárneho života 70. rokov 20. storočia a niektorí až do konca 80. rokov.

Slovenská spisovateľka Daniela Kapitáňová v rozhovoroch v 10. rokoch 21. storočia spomenula sexuálne obťažovanie, ku ktorému malo zo strany Vojtecha Mihálika údajne dôjsť v 70. rokoch pri stretnutí ohľadom jej tvorby.^[2][3]

Písať básne začal vo svojich štrnástich rokoch, keď bol žiakom trnavského gymnázia a svoje diela uverejňoval v časopisoch Plameň, Rozvoj, Nový svet a Elán. Knižne debutoval v roku 1947 zbierkou Anjeli. Svojimi dielami otvorene podporoval myšlienky komunizmu a kritizoval kapitalizmus. Vyjadril i svoj odpor voči hrozbe vojnového konfliktu. V sociálne zameranej lyrike si všímal predovšetkým neradostné osudy žien – vdov, opustených a bezdetných žien, starých židoviek –, ktorých životy kruto poznačila vojna. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladaniu antickej, gréckej a rímskej literatúry (Sofokles, Aristofanes, Publius Ovidius Naso), poľskej poézie (Julian Tuwim, Stanisław Jerzy Lec a i.), ale tiež talianskej, francúzskej a americkej literatúry.

• 1953 a 1960 – štátna cena Klementa Gottwalda
• 1976 – nositeľ Radu práce
• 1966 – zaslúžilý umelec
• 1978 – národný umelec

• 1947 – Anjeli
• 1950 – Plebejská košeľa
• 1952 – Spievajúce srdce
• 1953 – Ozbrojená láska
• 1955 – Neumriem na slame
• 1960 – Archimedove kruhy
• 1963 – Vzbúrený Jób
• 1963 – Tŕpky
• 1964 – Appassionata
• 1965 – Útek za Orfeom
• 1966 – Sonety pre tvoju samotu
• 1968 – Rekviem, báseň
• 1969 – Čierna jeseň
• 1975 – Trinásta komnata
• 1978 – Posledná prvá láska
• 1981 – Erotikon
• 1983 – Účasť
• 1985 – Básne a vyznania
• 1986 – Slnečný čas
• 1987 – Nárek
• 1989 – Impertinencie a iné smútky
• 1989 – Pakľúčová dierka
• 1990 – Velebný pán z Maduníc
• 1992 – C. k. musicus Mozart
• 1996 – Rodisko
• 1998 – Bájky na podvečer, čiže Malý živočíchopis

• 1957 a 1971 – Lyrika
• 1973 / 1974 – Básne I-II
• 2015 Litánie loretánske a iné básne (doposiaľ nepublikované básne z rokov 1941 – 1948, zostavil Peter Tollarovič)

• 1962 – Kým ja spinkám

• 1973 – Človek proti slepote

• 1955 – Julian Tuwim: V čase kvetov
• 1964 – Publius Ovidius Naso: Lieky proti láske
• 1965 – Sofokles: Vládca Oidipus
• 1965 – Lawrence Ferlinghetti: Smutná nahá jazdkyňa (Ján Vilikovský)
• 1970 – Aristofanes: Lysistrata
• 1970 / 1972 – Publius Ovidius Naso: Umenie milovať I – III
• 1974 – Sofokles: Vládca Oidipus
• 1976 – Julian Tuwim: Vzdialený tiger
• 1980 – Molière: Škola žien, Učené ženy, Tartuffe, Mizantrop
• 1980 – Sapfó: Piesne
• 1981 – Fráňa Šrámek: Raport
• 1982 – Petr Bezruč: Sliezske piesne
• 1986 – Euripides: Médea
• 1989 – Jiří Wolker: Básnické dielo
• 1996 – Aischylos: Oresteia. Prikovaný Prometeus
• 1979 – Preklady, výber z prekladov

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Vojtech Mihálik
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vojtech Mihálik

• Vojtech Mihálik – Literárne informačné centrum
• Diela Vojtecha Mihálika v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
• NAVRÁTIL, Martin. Pramene rannej poézie Vojtecha Mihálika (Varianty, revízie, interpretácie). Bratislava: VEDA, 2019. 205 s. ISBN 978-80-224-1776-1.