Preklad (iné názvy: prekladanie, preloženie) je prevod (v užšom zmysle len písomný, resp. literárny prevod) správy (resp. textu) z jedného jazykového kódu do iného. Názvom preklad sa označuje aj výsledok tejto činnosti (t. j. spravidla preložený text, preložené dielo). Ústne prekladanie sa nazýva (aj) tlmočenie.[1][2][3][4]
Osoba vykonávajúca preklad sa nazýva prekladateľ. V slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch) sa názvom prekladateľ označuje špecificky len osoba vykonávajúca úradný preklad, čiže prevod písomného textu medzi jazykmi na úradné účely (a teda s pridaním odtlačku pečiatky);[5] iné názvy takejto osoby sú úradný prekladateľ či súdny prekladateľ – pozri úradný preklad.
Charakteristika
Podľa Antona Popoviča: „Preklad je prekódovanie jazykového textu, pri ktorom dochádza k vytváraniu jeho novej jazykovej podoby a štylistického tvaru. Preklad je prechod textového invariantu z jedného textu do druhého, a to pri maximálnom rešpektovaní výrazových a významových vlastností (informácií) originálu. V dôsledku toho je preklad afirmatívnym a zjavým medzitextovým nadväzovaním (metatextom).“ [6][7]
Preklad ako vedecká disciplína nepatrí primárne pod jazykovedu, ale je samostatnou disciplínou – translatológiou. Preklad teda nie je aplikovanou lingvistikou.[chýba zdroj]
Druhy prekladu
Podľa (ne)doslovnosti:[1]
Podľa (ne)priamosti:[8]
Podľa druhu literatúry:
Podľa (ne)automatizácie:[9]
Proces prekladu
Pozri aj
Zdroje