Skladací vejár Egyptské vejáre Vejár je predmet slúžiaci na ovievanie a ochladenie tváre , prípadne ľudského tela .
Prvé vejáre z palmových alebo lotosových listov existovali už v starovekom Asýrii a Egypte , neskôr sa vyrábali tiež z pier páva alebo pštrosa , z vonného dreva alebo aj z papiera . Veľký význam mal napr. v Indii , kde bol spolu so slnečníkom symbolom kráľovskej moci, a v Japonsku , kde bol symbolom vojenskej moci a vojvodcovia ich nosili do bojov . V Číne bol naopak využívaný veľmi rozšírené medzi všetkými vrstvami obyvateľstva .
Neskôr sa vejár rozšíril cez Indiu aj do ďalších krajín - Perzie , Afriky , do arabských krajín, a napokon sa dostal i do Európy , kde sa objavil v starovekom Grécku krátko pred naším letopočtom. V stredoveku ho priniesli do západnej Európy križiaci zo svojich výprav, no najväčší rozmach v európskych krajinách zaznamenal až v 16. storočí , kedy sa stal veľmi obľúbeným módnym doplnkom. Putoval z Talianska a Španielska do Francúzska , Nemecka a postupne sa dostal aj k nám. Vyrábali sa zo slonoviny, perleti alebo korytnačiny, boli vykladané zlatom a striebrom a až v 18. storočí sa začali vyrábať aj vejáre skladacie, potiahnuté papierom alebo hodvábom a ozdobené maľbami .
V súčasnosti sa využíva hlavne ako dekorácia, suvenír alebo zaujímavý darčekový predmet, pretože svoj význam si čiastočne vejár uchoval len v orientálnych krajinách a v Španielsku , a to aj napriek tomu, že najviac vejárov sa začiatkom 20. storočia vyrábalo vo Francúzsku , Číne a Japonsku .
Vejár
