Reliéf z asýrskeho hlavného mesta Dúr Šarrukín, zobrazujúci prepravu libanonského cédra. (8. st. pred Kr.)
Asýria alebo zastarano Asýrsko môže byť:
geografické označenie severného povodia rieky Tigris na sever od mesta Sámarrá; opak pojmov Babylonia a Mezopotámia v užšom zmysle; hoci je pomenovanie odvodené od mesta Aššur, používa sa aj pre obdobia pred vznikom tohto mesta
štát Asýrčanov, pôvodne s hlavným mestom Aššur; jeho dejiny sa delia takto:
včasné dejiny štátu Asýrčanov (3. tisícročie pred Kr.)
Najstaršie stopy osídlenia sú zo starého paleolitu (starej staršej kamennej doby), presnejšie z mladého acheuléenu (acheuléen: 1,5 mil. – 200000 pred Kr.), z nálezísk v pohorí Zagros v iracko-iránskej oblasti (náleziská Barda Balka a Kemanšah).
Bohatšie sú nálezy z rovnakej oblasti zo stredného paleolitu, presnejšie nelevalloisienského mousteriénu. Ide najmä o nálezy neandertálcov z rokov 50000 – 40000 pred Kr. v jaskyniach Šanídár, Hazer Merd a Tamtana.
V mladom paleolite (40000 – 10000 pred Kr.) sa (opäť) v pohorí Zagros, ale aj v južnom Kaukaze, objavuje kultúra s čepeľovou industriou, pomenovaná baradostien podľa horského masívu, v ktorom leží Šanídár. Rozlišujeme dve fázy baradostienu: staršia (38000 – 30000 pred Kr.) a mladšia (30000 – 20000 pred Kr.). Baradostien bol ekvivalentom blízkovýchodnej kultúry émiréen. Nasledoval časový hiát (20000 – 11000 pred Kr.), možno spôsobený posledným zaľadnením v Zagrose, a potom (opäť) v pohorí Zagros, ale aj v širokom páse až k južnému Kaukazu, kultúra zarzien (11000 – 8000 pred Kr.). Išlo o kultúru s mikrolitickou čepeľovou industriou a možno pochádzala niekde z okolia Kaukazu. Táto kultúra je už často považovaná za mezolitickú.
Mezolit (10000 – 8000 pred Kr.)
Bohatšie archeologické nálezy sú až z mezolitu (strednej kamennej doby).
V mezolite v Mezopotámii vzniklo poľnohospodárstvo a ľudia si budovali prvé stále sídla, a to v severnej Mezopotámii (v dnešnom Kurdistane). Nálezy sú z jaskýň (Šanídár B1) aj otvorených sídlisk – v povodí Horného Zábu (Záví Čemi 10000 pred Kr.) a v oblasti dnešného Mosulu (napr. M'lafaat, Karím Šáhir 9000 – 8000 pred Kr.) – z ktorých bol prinajmenšom M'lafaat stálym sídlom. V spodnej vrstve v Záví Čemi bola objavená domestikovaná ovca (okolo 9000 pred Kr.). Obchod v týchto oblastiach smeroval ku zdrojom obsidiánu v okolí jazera Van a z krajín vzdialených asi 100 km na juh sa dovážal bitúmen používaný na upevňovanie kombinovaných nástrojov.
Neolit (8000 – 5000 pred Kr.)
V neolite (mladšej kamennej dobe) vznikla ako prvá tzv. Džarmská kultúra (približne 8. a 7. tisícročie, iné pramene: 6750 – 6500 pred Kr.) s hlavným náleziskom v meste Kal'at Džarmo (tiež: Džarmo) pri najsevernejšej časti rieky Dijalá v severovýchodnom Iraku. Ide o poslednú akeramickú kultúru. Niet tu diskontinuity medzi akeramickou a neskoršou keramickou fázou. Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, chovali sa koza a psy, lovili sa diviaky, ovce, tury, ryby a iné, zbierali sa slimáky, žalude a pistácie. Potraviny sa uschovávali v kamenných misách a vypálených priehlbniach v zemi. Domy pozostávali z viacerých malých miestností, boli z prútia a omietnuté hlinou, neskôr mali kamenné podmurovky a kozuby. Túto kultúru nakoniec prekryla Hassúnska kultúra, niektoré sídliská Džarmskej kultúry (napr. Tell Šemšára) zostali však akeramickými až do nástupu neskorej Hassúnskej príp. Sámarrskej kultúry (pozri ďalej).
Podobný vývoj sa odohral západnejšie, čiže na pláňach severného Iraku (Asýria). Akeramické kultúry sú doložené v Sindžáre a v okolí Tell Afaru a niet diskontinuity s neskoršími keramickými fázami.
Významnou kultúrou na severe bola ummdabagíjská kultúra (podľa osady Umm Dabagíja) okolo roku (azda pred rokom) 6000 pred Kr. (iné pramene 6000 – 5500 pred Kr.), ktorú potom prekryla Hassúnska kultúra (pozri dole). V tejto kultúre sa poľnohospodárstvu opäť veľmi nevenovali (dovoz väčšiny obilia), ale lovili onagery a gazely, spracúvali kože a obchodovali s nimi. Druhou osadou tejto kultúry bolo Tell Sotto pri Tell Afare, ktoré medzi ummdabíjskou a neskoršou hassúnskou vrstvou obsahuje vrstvu neidentifikovanej kultúry.
Ďalej existovala v rokoch 6500 – 5500 pred Kr. (iné pramene 5800 – 5500/5000 – 4400 pred Kr.) v Asýrii Hassúnska kultúra/Chassunská kultúra (a v Sýrii súčasne kultúra Amuk). Významné sídliská Hassúnskej kultúry boli Tell Hassúna, Jarim Tepe, Kal'at Džarmo, Ninive a Umm Dagabíja. Nachádzala sa približne medzi riekami Chábur a Horný Záb. Išlo o prvú keramickú kultúru v Mezopotámii (úžitková keramika i jemná zdobená). Jej pôvod je nejasný, azda pôvodne pochádza z okolia Mardinu a Diyarberkiru. Táto kultúra prevzala zo severozápadného Iránu poľnohospodárstvo, pluh a trstené obydlia i drevené obydlia s hlinenými základmi.
V rokoch 6000 – 5000 pred Kr. (iné pramene 5600 – 5000 /4400 – 3700 pred Kr.) existovala v Asýrii Sámarrská kultúra. Nachádzala sa približne na území Hassúnskej kultúry plus na území dolu až po Sámarrá. Významné náleziská sú Sámarrá, Tell as-Sauván, Čóga Mami a Tell Abada. Prvýkrát tu máme nálezy zavlažovacích kanálov (Čóga Mami pri Bagdade), ktoré umožnili, aby sídla (od roku 5000 pred Kr.) vznikali aj v južnejších častiach Mezopotámie, kde boli potrebné zavlažovacie a odvodňovacie techniky. Pôvod je nejasný, niektorí sa domnievajú, že pochádza z Iránu, každopádne nevznikla z Hassúnskej kultúry. Objavujú sa už stavby majúce tri miestnosti a charakteristická keramika. Sámarrské nádoby majú pozoruhodnú výtvarnú a technickú úroveň a rozmanité tvary. Náboženstvo bolo odlišné od náboženstva Halafskej kultúry.
V rokoch 5500 – 4000 pred Kr. (iné pramene 5500 – 4500/4400 – 3700 pred Kr.) existovala v severnej Mezopotámii Halafská kultúra (Chaláfska kultúra). Tiahla sa v širokom páse od rieky Karche (Irán) ponad Bagdad až k Stredozemnému moru v Sýrii a dnešnom juhovýchodnom Turecku. Centrom bola severná Mezopotámia a severovýchodná Sýria. Významné náleziská sú Tell Halaf, Tell Hassúna, Tell Brak, Šagar Bazar, Jarim Kepe, Tell Arpačíja, Tepe Guara a Ninive. Jej pôvodcom je zrejme nejaký ľud, ktorý prišiel zo severu. Hlinené základy obydlí i (malých) svätýň boli už z drveného kameňa. Uctievali bohyňu-matku (podobnú neskoršej Ištar) a boha-byvola (pravdepodobne boha Mesiaca). Kultúra je známa najmä peknými nádobami s farebnou maľovanou výzdobou s geometrickými, rastlinnými aj figurálnymi motívmi. Bola to prvá kultúra v Mezopotámii, ktorá používala kovy (meď a olovo).
Predchádzajúce štyri kultúry sa čiastočne prekrývali (časovo i geograficky). Z vývojového hľadiska je však rozdiel v tom, že Sámarrská kultúra Hassúnsku kultúru vystriedala, kým Halafská kultúra zo Sámarrskej vznikala postupne a sčasti súbežne. Pre ďalší vývoj bola zrejme najdôležitejšia Sámarrská kultúra.
Chalkolit (5000 – 3500 pred Kr.)
V období chalkolitu (medenej doby) sa už častejšie objavujú aj ozdoby a prístroje z medi a zriedkavo aj z vzácnych kovov. Centrum vývoja sa definitívne presúva do Babylonie, t. j. južnej Mezopotámie. Tvoria sa základné rysy budúcej mezopotámskej civilizácie. Vznikajú zárodky budúcich miest a zložitejšie formy ekonomickej a spoločenskej organizácie.
V rokoch 5000 – 3500 pred Kr. (iné pramene 4200 – 3300 pred Kr.) existovala Obejdská kultúra(=Ubajdská kultúra), zahŕňajúca kultúru Eridu-Hádždží Muhammad (pozri hore) a vlastnú (príp. vrcholnú) Obejdskú kultúru. Nachádzala sa spočiatku len v Babylonii, ale jej konečný rozsah bol približne na území Halafskej kultúry plus Babylonia, t. j. od Sýrie až po Perzský záliv (sčasti okrem Mezopotámie v užšom zmysle).
Urucká kultúra a Ninive 5 (3500 – 3000 pred Kr.)
Obyvatelia (geografickej) Asýrie boli výsledkom zmiešania nostiteľov Halafskej a Sámarrskej kultúry so Semitmi, ktorí prišli v 4. tisícročí.. Samotné mesto Aššur bolo osídlené od prvej polovice 3. tisícročia pred Kr. (chalkolit).
V rokoch 3500 – 3200 pred Kr. (iné pramene 3300 – 3000 pred Kr.) prakticky v celej Mezopotámii existovala Urucká kultúra (=kultúra Uruk-Gaura), ktorá nadviazala na výsledky Obejdskej kultúry. Významné náleziská sú Uruk, Eridu, Ur, Nippur, Tepe Gaura, Habúba Kabíra a Džebel Arúda. Počiatočná fáza je slabo dokumentovaná. Sídla na severe sa často vyčleňujú ako paralelná Gaurská kultúra (podľa Tepe Gaura). V posledných rokoch siahala Urucká kultúra až do Sýrie. Vplyv mala aj v juhozápadnom Iráne (územie neskôr nazývané Elam). Keramiku uruckého typu (ktorá je spravidla jednofarebná – červená alebo sivá) nachádzame v južnej Babylonii a ďalej na severozápade. Gaurská kultúra sa zas vyznačuje zvláštnymi svätyňami a bohatým umením rezby pečatidiel (pečatidlá používali už neolitické kultúry). Steny chrámov zo sušených tehál zvonka zdobili mozaiky z farebných kolíkov z vypálenej hliny alebo z vápenca (Uruk); na iných miestach zas chrámové steny zdobili nástenné maľby s figurálnymi námetmi (Tell Ukajr).Po roku 3300 (iné pramene 3100) pred Kr. Urucká kultúra dosiahla svoj vrchol najmä v južnej Babylonii (vznik prvej tzv. vyspelej kultúry).
Okolo roku 3000 pred Kr. bola severná Asýria centrom tzv. kultúry Ninive 5.
V tomto období sa v Mezopotámii formujú mestské štáty. Na ich čele stáli dedičné vladárske dynastie. Centrum tvorili mestské štáty v Babylonii, ale obdobie sa týka aj mestských štátov v susedných oblastiach, napr. v Sýrii (Ebla, Mari) a juhozápadnom Iráne (Súsy). V samotnej Mezopotámii existovalo asi 30 rôzne spolupracujúcich aj bojujúcich mestských štátov
Akkadské obdobie (2300 – (?) 2159 pred Kr.)
Okolo roku 2300 pred Kr. sa Aššur a (geografická) Asýria stali súčasťou akkadského štátu, lebo ich dobyl kedy Sargon I. (Šarru-kín I.), pôvodne kráľ Kiša, ktorý vytvoril obrovskú ríšu.
Sargonov syn a nástupca Rimuš (2283 – 2275 pred Kr.) musel neustále potláčať vzbury v ríši, najmä v južnej Babylonii, pretože mestá chceli obnoviť svoju nezávislosť. Jeho nástupca a brat Maništušu (2274 – 2260 pred Kr.) mal rovnaké problémy. Významný vládca bol Narám-Sín (2259 – 2223 pred Kr.), ktorý opäť skonsolidoval kráľovskú moc v ríši a viedol aj boje v Iráne, Elame a Sýrii. Prvýkrát do určitej miery ovládol aj severnú Mezopotámiu, po prvýkrát sa uňho stretávame s kultom žijúceho panovníka (nechal sa uctievať ako boh). Narám-Sín podporoval umenie.
Počnúc vládou Šar-kali-šarrího (2222 – 2198 pred Kr.) sa začína obdobie úpadku a písomných správ je veľký nedostatok. Viedli sa jednak vnútorné boje a jednak boje proti prenikajúcim Gutejcom a Lullubejcom z východu, semitským Amorejcom zo západu a Churritom zo severu (horný tok Chábúru a pod.). Od akkadského štátu sa postupne opäť poodtŕhali mestské štáty, ktoré začali medzi sebou bojovať. Akkadský štát definitívne zanikol roku 2159 pred Kr., kedy Gutejci pustošivým vpádom zničili Akkad.
2159 – 2070 pred Kr.
Po zániku Akkadskej ríše boli Asýrčania na južných štátoch opäť nezávislí, ale užokolo roku 2070 pred Kr. zas boli súčasťou štátu III. uruckej dynastie.
Obdobie III. urskej dynastie (Ur III) (cca 2070 – cca 2000 pred Kr)
Vládca III. dynastie z Uru menom Šulgi (2093 – 2046 pred Kr./k 2046 – 1998) ovládol celú Babyloniu plus Asýriu a Elam (čiže územie od Perzského zálivu po Ninive). Po zhruba 100 rokoch tak znova obnovil centrálne vedenie (aspoň) pre celú Babyloniu. Uskutočnil aj veľa rôznych reforiem na upevnenie centralizovanej moci. On (alebo jeho otec) dal spísať zbierku právnych predpisov, vykonal daňovú reformu (boli centrálne zhromaždištia odvedených naturálií, ktoré sa potom znova redistribuovali), reformu administratívneho aparátu, zaviedol jednotný kalendár pre celý štát, obnovil božský kult kráľa. Počnúc jeho vládou nadobudli sumerské literárne diela (hymny, žalospevy, mýtické básne, diskurzy a pod.) svoju klasickú podobu.
Šulgiho nástupcovia (Amar-Sín 2045 – 2037, Šu-Sín 2036 – 2028, Ibbi-Sín 2027 – 2003) už museli svoj štát brániť proti útokom zvonka. Zintenzívnili sa – už od akkadského obdobia prebiehajúce – útoky západosemitských Amorejcov (Amoriti) zo západu ako aj Elamitov (z Elamu) a Churritov. Šu-Sín proti Amorejcom dokonca v roku 2032 dal postaviť v severnej Babylonii 200 km dlhý múr. Dôsledkom týchto bojov sa postupne provinční miestordržitelia odtŕhali od urského štátu a vytvárali nezávislé mestské štáty (napríklad Isin a Larsa), takže Ibbi-Sín už ovládal len okolie Uru. Po dlhšej vojne Uru s Elamom nakoniec Elamiti roku 2003 (k1955) pred Kr. dobyli Ur a pripojili ho k svojmu štátu, čím sa skončila doba uruckej dynastie. O tomto vznikli známe literárne skladby Nárek nad skazou Uru a Nárek nad skazou Sumeru a Uru.
Štát tretej urskej dynastie bol vysoko centralizovaný. Bol rozdelený na provincie, ktoré sa asi kryli s bývalými mestskými štátmi. Na ich čele stál miestodržiteľ (ensi) a kráľovi podliehajúci vojenskí velitelia (šagina). Kráľ (štát, palác) hral rozhodujúcu úlohu v ekonomike – kontroloval prakticky výrobné faktory pôda a kapitál a na kráľovských pozemkoch a v palácových dielňach zamestnával veľmi veľa ľudí odmeňovaných v naturáliách prípadne prídelmi pôdy. Rovnako významné boli chrámy, ktoré však boli pod kontrolou kráľa (ich hospodárenie kontroloval miestny ensi, museli odvádzať prebytky kráľovi a pod.). Aj chrámy však kontrolovali a prenajímali časť pôdy a zamestnávali ľudí. V chrámoch alebo ich dielňach asi pracovali aj vojnoví zajatci a otroci, ktorých však bolo veľmi málo. Zamestnávali sa nie len dospelí, ale aj deti, ženy a starci. Tretím „sektorom“ boli súkromníci – pôda v súkromnom vlastníctve a súkromní obchodníci a remeselníci – ktorých podiel na hospodárstve sa dnes už dá len hádať.
Staroasýrske obdobie (2003 – 17. stor. /k 1935 – 16. stor.)
V tomto období existovalo v Mezopotámii najprv veľa mestských štátov, z ktorých sa postupne najdôležiteším stal Babylon, ktorý si ich za Chammu-rabiho podmanil. Boli to najmä Isin, Larsa, Aššur, Babylon, Ešnunna, Dér, Mari a (štát) Elam. Všetky sa snažili stať sa akýmisi nástupcami urského štátu. Dôležitým faktorom boli od tohto obdobia semitskí pôvodne kočovní Amorejci
Okolo roku 2000 pred Kr. sa Aššur opäť stal nezávislým mestským štátom, ktorý zatiaľ ovládal len malé územie okolo mesta.
Až od začiatku 2. tisícročia máme o Aššure a jeho štáte bližšie informácie. V 19. a 18. storočí (k 1860 – 1730 pred Kr.) sa v Malej Ázii – mimo asýrskeho štátu – rozvíjali početné asýrske obchodné kolónie s centrom v Kaneši. Asýrsky štát mal z nich veľké zisky. Obchodovalo sa s meďou, cínom a látkami. O prvých vládcoch samotného Asýrskeho štátu (vtedy s hlavným mestom Aššur) sa dozvedáme len z neskoršieho nespoľahlivého Asýrskeho kráľovského zoznamu. Prvým známym vládcom bol podľa neho zrejme okolo roku 1960 Puzur-Aššur I. Viac už vieme o amorejskej dynastii, ktorá sa zmocnila vlády v Aššuri roku 1815 pred Kr.(k1750). Zakladateľom tejto dynastie bol Šamší-Adad I. (1815 – 1782 pred Kr. / k 1750 – 1717). Tento postupne ovládol celú severnú Mezopotámiu vrátane dôležitého mestského štátu Mari. Novým hlavným mestom sa stal Šubat Enlil (asi dnešný Tell Lejlán).
Po smrti Šamší-Adada bola ríša rozdelená medzi jeho synov Išme-Dagana (oficiálne kráľ), ktorý vládol z Ekallátumu (dnes neznáme mesto) a Jasmach-Adada, ktorý dostal Mari. Jasmach-Adad Mari stratil a Mari sa opäť stalo nezávislé pod vládou Zimri-Lima (1782 – 1759 pred Kr.). Aj Išme-Daganova moc sa obmedzila na centrálnu časť Asýrie. Niektoré dôležité asýrske mestá potom prechodne dobyl Chammu-rabi z Babylonu (pozri ďalej). Nasledujúce dejiny asýrskeho štátu asi do roku 1500 sú prakticky neznáme. Išme-Daganovi nástupcovia vládli zrejme z Aššuru, ich mená sú známe, ale inak už prakticky nič. Vieme však, že okolo roku 1700 (k1635) sa v Aššure dostal k moci Adasi, a tým aj nová dynastia.
Severnú Mezopotámiu (severnú Asýriu) a územie na východ od Tigridu sa už od 2. polovice 3. tisícročia pred Kr. obsadili Churriti, národ neznámeho pôvodu s pravlasťou pri Kaspickom mori. Utvorili tam drobné štátiky. Niekedy v 17. storočí nastala nová veľká vlna churritského prisťahovalstva do týchto oblastí a vtedy asi už existoval najdôležitejší z týchto štátikov – churritský štát Mitanni, ktorého vznik sa nedá presne rekonštruovať (asi 17. storočie pred Kr.).
Štát Mitanni sa pôvodne rozprestieral v severovýchodnej Sýrii (hlavné mesto Vaššukkanni), odkiaľ aj prichádzali Churriti už od 3. tisícročia. Odtiaľ sa sa stále rozširoval do okolitých území (na východ a na západ).
Obyvateľmi štátu Mitanni boli Churriti, Semiti a menší podiel Indoiráncov (čiže Indoeurópanov).
V 15. storočí už bol štát Mitanni významnou veľmocou – súperil s Egyptom, Chetitským štátom, Babyloniou a Elamom. Najväčší rozmach štát dosiahol za kráľa Sauštara (okolo 1430 pred Kr.), ktorý dobyl Asýriu (podliehala formou závislých vládcov) a iné územia, takže jeho ríša siahala od dnešného juhovýchodného Turecka až po pohorie Zagros. Mitanni však so susedmi nie len súperila, ale kráľovské rodiny mali aj priateľské styky (zmluvy o priateľstve, rodinné kontakty a pod.).
V 14. stor. mitannský štát začal upadať. Okolo roku 1350 pred Kr. stratil Asýriu.
Južná Asýria (17. stor. – 1350)
V (južnej) Asýrii asi od roku 1700 stále vládla dynastia Adasiho a možno aj iní lokálni vládci. Všetci boli možno už od 17. storočia viac-menej závislí na Mitanni. Okolo roku 1430 pred Kr. definitívne podľahli štátu Mitanni.
Okolo roku 1350 pred Kr. kráľ Aššuru Aššur-uballit (1365 – 1330 pred Kr.) odtrhol Asýrsky štát (tzv. Stredoasýrska ríša 1350 – cca 1000) od štátu Mitanni, potom dobyl aj časti Mitanni v severovýchodnej Sýrii a zasahoval do babylonskej politiky. Dopisoval si s faraónom Achnatonom z Egypta. Svoju dcéru vydal za kassitskobabylonského kráľa, ale jeho vnuk, ktorý sa potom stal babylonským kráľom sa stal obeťou sprisahania. Aššur-uballit preto vojensky zasiahol a dosadil na babylonský trón kráľa Kurigalza II. (1332 – 1308 pred Kr.).
V 13. storočí králi ďalej rozširovali územie svojho štátu (pripojili Mezopotámiu v užšom zmysle a južné Arménsko). Významnými kráľmi boli Salmanasar I. (1274 – 1245 pred Kr.) a Tukultí-Ninurta I. (1244 – 1208 pred Kr.). Druhý z nich vybudoval novú kráľovskú rezidenciu Kár Tukultí-Ninurta (5 km severne od Aššuru; po smrti kráľa návrat k starej rezidencii), dvakrát úspešne (dočasne) dobyl Babylon a nakoniec bol zvrhnutý palácovým prevratom.
Po Tukultí-Ninurtovej smrti (1208) začal asýrsky štát upadať a strácať územia, čo súviselo aj s príchodom veľkého množstva neznámych, tzv. morských národov (ku ktorým patrili aj Filištínci) okolo roku 1200 do oblasti Malej Ázie, Sýrie, Palestíny a okolia. 12. storočie bolo vyplnené bojmi o trón a zasahovaním Babylonu do asýrskych záležitostí.
Aj Asýria bola ovplyvnená zhruba po roku 1100 začiatkom prenikania kočovných Aramejcov do týchto oblastí. Za vlády Tiglatpilesara I. (1115 – 1076 pred Kr.) však Asýria zaznamenala opäť rozkvet. Bojoval v južnom Arménsku, viedol časté výpravy proti Aramejcom, dobyl Mezopotámiu v užšom zmysle a po smrti Nabukadnesara I. aj dočasne dobyl niektoré významné babylonské mestá.
Za Tiglatpilesarových nástupcov sa však územie asýrskeho štátu najmä v dôsledku aramejských útokov opäť zredukovalo na centrálnu oblasť okolo Aššuru, Ninive a Arbilu.
V 9. stor. Asýrčania, pôvodne obmedzení len na územie centrálnej Asýrie, dobyli, pripojili si a postupne asyrizovali aramejské štáty pri Eufrate a v severnej Mezopotámii. Potom v 9. a 8. stor. dobyli aj Sýriu, Palestínu a kraje na severozápade, severe a východe, čím vznikla prvá veľká ríša v dejinách Predného východu. Najväčší rozsah dosiahla roku 671 pred Kr., kedy dobyla aj Egypt. Zvláštny bol vzťah k dobytej Babylonii, ktorej kultúru a vzdelanosť si Asýrčania vážili ako základ svojej kultúry. Významné babylonské mestá (Babylon, Borsippa, Sippar...) si preto mohli ponechať svoje pôvodné výsady, niektorí asýrski králi sa nachali v Babylone formálne korunovať za babylonského kráľa a podobne. Babyloňania svoje postavenie využívali a často sa proti asýrskej nadvláde búrili. Ich spojencami bol pritom štát Elam.
Dobyté územia sa rôznymi vzburami často snažili od Novoasýrskej ríše odtrhnúť. Zajatcov a búriace obyvateľstvo Asýrčania mali vo zvyku presídľovať (aj po státisícoch) – usídľovali ich v skupinách po celej ríši. Vzniklo tak multietnické osídlenie a ako lingua franca sa používala aramejčina (čo platilo ešte aj neskôr v časoch Perzskej ríše). Do 10. stor. pred Kr. sa dobyté územia najprv ponechali v rukách domácich dynastií a od 9. stor. pred Kr. sa už z nich spravidla stali asýrske provincie na čele s asýrskymi guvernérmi. Od konca 9. stor. sa už títo guvernéri stávali takmer nezávislými vládcami, ktorí dokonca často ohrozovali asýrsku centrálnu vládu, ale kráľovi menom Tiglatpilesar III. (745 – 727 pred Kr.) sa reformou správy podarilo právomoci guvernérov obmedziť (najmä ich častým striedaním).
Najdôležitejšími mestami novoasýrskej ríše boli Aššur, Kalchu a Ninive.
Po skončení vlády významného panovníka Aššurbanipala (668 – 627/626 pred Kr.) vyčerpaná krajina začala upadať. Roku 626 pred Kr. sa od Novoasýrskej ríše odtrhol Babylon (vznik tzv. Novobabylonskej ríše) a v rokoch 614 – 609 pred Kr. spojené vojská Médskej ríše a Novobabylonskej ríše ríšu dobyli. Novoasýrska ríša zanikla a bola rozdelená medzi Médsku ríšu a Novobabylonskú ríšu.
Cambridge University Press Fundación 1534Fundador Enrique VIII de InglaterraPaís Reino UnidoSitio web[editar datos en Wikidata] Edificio donde se encuentra la oficina central de la Cambridge University Press, en Trumpington Street, Cambridge. Cambridge University Press (conocida en inglés coloquialmente como CUP) es una editorial que recibió su Royal Charter de la mano de Enrique VIII en 1534, y es considerada una de las dos editoriales privilegiadas de Inglaterra (la otra es la...
Alfred LoewensteinLoewenstein (oleh Jos De Swerts, 1926)LahirAlfred Léonard Loewenstein(1877-03-11)11 Maret 1877BrusselsMeninggal4 Juli 1928(1928-07-04) (umur 51)Laut UtaraPekerjaanbankir, wirausahawan Alfred Léonard Loewenstein CB (11 Maret 1877 – 4 Juli 1928)[1] adalah seorang pemodal asal Belgia. Pada puncaknya pada 1920an, ia memiliki kekayaan sekitar £12 juta, menjadikannya orang terkaya ketiga di dunia pada masanya. Publikasi William Norris: The Man Who ...
Pour les articles homonymes, voir Dryas. La Dryade à huit pétales forme des tapis relativement foncés, dont l'albédo augmente au moment de la floraison. La Dryade à huit pétales est buissonnante et rampante ; elle couvre le sol en le protégeant de l'érosion et capte la chaleur par son feuillage foncé, tout en conservant l'eau sous ses feuilles velues. Les graines « à plumets » de la Dryade à huit pétales sont facilement transportées par le vent. Le Dryas est le ...
Expendable launch system used by the US Air Force Titan IVA Titan IV-B rocket carrying the Cassini-Huygens space research mission before takeoff from Launch Complex 40 on Cape Canaveral, 12 October 1997 (NASA)FunctionHeavy-lift launch vehicleManufacturerLockheed MartinCountry of originUnited StatesCost per launch$432 million (USD)SizeHeight50-62 m (164-207 ft)Diameter3.05 m (10 ft)Mass943,050 kg (2,079,060 lb)Stages3-5Capacity Payload to LEOMass21,680 kg(47,790 lb)Payload to Polar LEOMass17,6...
Politics of Curaçao Constitution Governor Lucille George-Wout Prime Minister Gilmar Pisas Cabinet Parliament Political parties Elections: 2010, 2012, 2016, 2017, 2021 Referendums: 1993, 2005, 2009 Other countries vte General elections were held in Curaçao on 19 October 2012.[1] Early elections for the Curaçao island council were necessary as the Cabinet-Schotte lost its majority in the Estates of Curaçao. The elections were the first of the Curaçao after obtaining the status of c...
Chronologies Données clés 360 361 362 363 364365 366 367 368 369Décennies :330 340 350 360 370 380 390Siècles :IIe IIIe IVe Ve VIeMillénaires :-IIe -Ier Ier IIe IIIe Calendriers Romain Chinois Grégorien Julien Hébraïque Hindou Hégirien Persan Républicain modifier Les années 360 couvrent la période de 360 à 369. Événements Multiplication des pains et des poissons. Détail d'un panneau de front d'un sarcophage romain à colonnes...
SkordaliaSkordalia (center) served with hummus (right), vegetables and pita breadTypePureeRegion or stateGreeceMain ingredientsGarlicIngredients generally usedPotatoes, walnuts, almonds, bread, olive oil Media: Skordalia Thick garlic sauce in Greek cuisine Skordalia or skordhalia or skorthalia (Greek: σκορδαλιά [skorðaˈʎa], also called αλιάδα, aliada/aliatha) is a thick purée in Greek cuisine, made of garlic in a base of potatoes, walnuts, almonds or ...
German U-boat from WW2 U-151 at sea History German Empire NameU-151 Ordered29 November 1916 BuilderReiherstieg Schiffswerfte & Maschinenfabrik, Hamburg Yard number303 Launched4 April 1917 Commissioned21 July 1917 CapturedSurrendered to France at Cherbourg FateSunk as target ship at Cherbourg, 7 June 1921 General characteristics [1] Class and typeGerman Type U 151 submarine Displacement 1,512 tonnes (1,488 long tons) (surfaced) 1,875 tonnes (1,845 long tons) (submerged) 2,272 tonne...
Group of Wizards (Istari) in J. R. R. Tolkien's legendarium Wizards like Gandalf were immortal Maiar, but took the form of Men. The Wizards or Istari in J. R. R. Tolkien's fiction were powerful angelic beings, Maiar, who took the form of Men to intervene in the affairs of Middle-earth in the Third Age, after catastrophically violent direct interventions by the Valar, and indeed by the one god Eru Ilúvatar, in the earlier ages. Two Wizards, Gandalf the Grey and Saruman the White, largely repr...
British submarine For other ships with the same name, see HMS Ursula. HMS Ursula History United Kingdom NameHMS Ursula BuilderVickers Armstrong, Barrow-in-Furness Laid down19 February 1937 Launched16 February 1938 Commissioned20 December 1938 FateTransferred to Soviet Navy, 26 June 1944 Badge Soviet Union NameV-4 Acquired26 June 1944 FateReturned to UK, early 1950 and scrapped May 1950 General characteristics Class and typeU-class submarine Displacement Surfaced – 540 tons standard, 630 ton...
French historian Louis Dupeux (28 July, 1931 – 20 May, 2002) was a French historian who specialized in the study of the Conservative Revolution and National Bolshevism during the Weimar Republic.[1][2] Life and career Dupeux was a professor at the Robert Schuman University and a research at the Centre d'études germaniques (Centre of Germanic studies) of Strasbourg.[1] Study of the Conservative Revolution Dupeux was one of the first specialists and precursors in the ...
Set of economic theories and practices within anarchism Part of a series onAnarchism History Outline Schools of thought Feminist Green Primitivist Social ecology Total liberation Individualist Egoist Free-market Naturist Philosophical Mutualism Postcolonial African Black Queer Religious Christian Jewish Social Collectivist Parecon Communist Magonism Without adjectives Methodology Agorism Illegalism Insurrectionary Communization Expropriative Pacifist Platformism Especifismo Relationship Syndi...
Measure of a photographic film's sensitivity to light Not to be confused with frame rate. Slow film redirects here. For the genre of films, see slow cinema. This film container denotes its speed as ISO 100/21°, including both arithmetic (100 ASA) and logarithmic (21 DIN) components. The second is often dropped, making (e.g.) ISO 100 effectively equivalent to the older ASA speed. (As is common, the 100 in the film name alludes to its ISO rating.) Film speed is the measure of a photographic fi...
Mexican TV series or program PasiónGenreTelenovelaHistorical fictionRomanceDramaCreated byMaría ZarattiniWritten byGuenia ArgomedoPilar PedrozaDirected byKarina DuprézMónica MiguelStarringSusana GonzálezFernando ColungaDaniela CastroSebastián RulliJuan FerraraTheme music composerJorge AvendañoOpening themePasión performed by Sarah Brightman and Fernando LimaCountry of originMexicoOriginal languageSpanishNo. of episodes95 (41-44 minutes)ProductionExecutive producerCarla EstradaProduce...
Protests in Kyiv, 2014 See also: Euromaidan and Timeline of the Euromaidan 2014 Hrushevsky Street protestsPart of Euromaidan and Revolution of DignityHrushevsky street protests in January 2014Date19–22 January 2014 (protests)[1][2][3]23 January – 17 February 2014 (standoff)18–23 February 2014 (escalation) (1 month)LocationHrushevsky Street, Kyiv, Ukraine50°27′02″N 30°31′47″E / 50.450417°N 30.529586°E / 50.450417; 30.529586Cause...
