Achnaton

Obdobie panovania

18. dynastia

okolo 1351 – 1334 (±5 rokov)

Vlastné meno

(Reov syn) Achnaton (3ḫ-n-jtn)
Služobník Atona

Trónne meno

Nefercheperure vaenre (nfr-ḫpr.w-rˁ-wˁ-n[.j]-rˁ)
Krásne sú podoby Rea, Reov jediný

Horovo meno

(Hor) Meriaton (mrj-jtn)
Miláčik Atona

Meno Oboch paní

Vernesitemachetaton (wr-nsyt-m-3ḫt-jtn)
Veľký vládou v Achetatone

Meno Zlatého Hora

Vetesrenenaton (wts-rn-n-jtn)
Ten, ktorý pozdvihuje Atonovo meno

Manželka/y	Nefertiti, Kija, Meritaton?, Aanchesenaton?
Potomkovia	Smenchkare?, Meritaton, Meketaton, Aanchesenaton, Neferneferuaton Tašerit, Neferneferure, Setepenre, Tutanchaton, Aanchesenpaaton Tašerit?
Rodičia	Amenhotep III. — Teje

Hrobka	Amarna: TA26

Achnaton (iné zápisy: Amenhotep IV., Amenofis IV., trónne meno: Nefercheprure) bol faraón v starovekom Egypte, príslušník 18. dynastie a v poradí desiaty faraón tejto dynastie. Vládol približne v období rokov 1351 – 1334 pred Kr.

Náboženský reformátor a zakladateľ hlavného mesta Achetaton. Bol to „faraón revolucionár“, „kacírsky kráľ“ a „ chorobný fanatik“. Nebol ani vojak, ani diplomat a už vôbec nie básnik. Toto sú len niektoré jeho charakteristické črty z pera súčasných historikov. Na trón nastúpil po smrti Amenhotepa III. Celým menom sa volal Nefercheprure Vaenre Amenhotep. Do dejín však nevošiel ako Amenhotep IV., lebo v šiestom roku vlády sa tohto mena vzdal. Znamenalo totiž „Amón je spokojný“, ale Achnaton s tým nebol spokojný. Achnaton nakoniec uprel Amónovi aj božstvo a aj ostatným bohom s výnimkou Atona. Dal aj postaviť nové hlavné mesto Achetaton (Atonov obzor). Stál presne medzi Mennoferom (Memfidou) a Vesetom (Tébami). Dal si tam postaviť chrámy, paláce, oltáre a všetko ostatné. Toto utrácanie by sa dalo označiť za „faraónske“. Dnes sa toto územie volá el-Amarna.

Achnaton „zaviedol kult Atona“ aj keď loď kráľovnej Teje sa volala „Aton žiari“. Thutmose IV. sa usiloval s podporou kultu Atona nábožensky zjednotiť obyvateľstvo etnicky rôznorodej Egyptskej veľríše. Sám Achnaton bol pred nástupom na trón Atonovým veľkňazom. O motívoch tejto reformy či revolúcie nezanechal Achnaton správu. Achnaton zaútočil na mocenské centrum, ktoré predstavoval Amónov chrám vo Wesete. Pod Amónovými štandardami oslobodili vasetskí králi Egypt spod nadvlády Hyksósov. Venovali mu preto podiel na vojnovej koristi, zväčšovali a zvelebovali jeho chrámy, obdarúvali ho pozemkami a otrokmi. Keďže Amónov majetok a na ostatných bohov sa darovalo menej, kňazi boli nahnevaní. Kňazi išli až tak ďaleko, že vyhlásili, že moc kráľa závisí od Amóna, čiže od nich. A preto sa chcel Achnaton zbaviť Amóna a spravil to veľmi jednoducho a zároveň geniálne: zobral im majetok a zrušil im Amóna. Po víťazstve sa utiahol do Achetatonu. Achnaton sa nepovažoval za boha na Zemi no považoval sa za veľkňaza. Zaoberal sa literatúrou a dokazuje nám to „Chválospev na Slnko“, ktorý patrí medzi najlepšie výtvory egyptskej poézie. Priam vystatovačne dával najavo svoju lásku k manželke Nefertiti ("najkrajšej žene všetkých čias") a tiež sa dával zobrazovať so svojimi deťmi (mal ich 6 – Meritaton, Meketaton, Aanchesenpaton, Nefernefruaton, Nefernefrure, Setepenré). Takto sa mohol správať akurát súkromník, rozhodne nie kráľ. V dvanástom roku vlády už nemal nikoho, už ani milovanú Nefertiti, s ktorou sa rozišli v zlom. Preto to využili Amónovi kňazi a pokúsili sa zosadiť Achnatona z trónu. Podrobnosti nepoznáme, ani okolnosti, za ktorých sa stal potom Achnatonov mladší brat Smenchkare jeho spolukráľom (zomrel po dvojročnej vláde, z nezistených dôvodov). Achnatonova vláda trvala 17 rokov a zabili ho asi dýkou alebo jedom. Ale ani toto nestačilo Amónovým kňazom. Zničili jeho hrob a múmiu asi zničili alebo ju spálili. Jeho hrob našiel A. Barsantim na pohrebisku v Darb el-Meleku.

Najznámejšia Achnatonova socha stála v Karnaku dnes v Káhire. Dnes je dvojnásobne vyššia a vyniká svojou štylizáciou, ktorá zdôrazňuje jeho zoženštenosť. Dokazuje to i množstvo reliéfov z rôznych období jeho života.

Achnaton dal postaviť nové hlavné mesto Achetaton, ktoré dal zbúrať Haremheb. Dnes v ňom sú pozostatky kráľovského paláca s rozmermi 700 × 700 m, ďalej pozostatky kráľovninho paláca, administratívnych budov, robotníckych osád a troch veľkých chrámov s rozmermi 1500 krát 1500 metrov. Svätyňa a obetná sieň sú otvorené a postavené podľa vzoru stavieb z obdobia Starej ríše. Na achetatonskom pohrebisku v Darb el-Meleku je vyše 30 hrobiek. Achnatonova má vyše 50 metrovú vstupnú šachtu a vysoká je 5 m. Vstup je do nej zakázaný.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Achnaton

• SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok
• Achnaton na stránkach egyptologie.cz (po česky)