Acheuléen bol v Afrike (1 800 000[1]–200 000 pred dneškom), západnej a strednej Európe (1 000 000/600 000/350 000–100 000 pred dneškom) a západnej a južnej Ázii (od 1 500 000 pred dneškom, staršie sa predpokladal oveľa neskorší začiatok 800/500 000 pred dneškom) – vymedzenie je tzv. Moviusova línia.
Typická industria zahŕňa predovšetkým pästný klin (dokonale opracovaný; oválny, mandľovitý, diskovitý, trojuholníkovitý…), ale aj sekáče, polyédre (sféroidy), driapadlá a zúbkové nástroje. Zahrotené pästné kliny mandľového tvaru sa používali na rezanie a škrabanie, resp. na prebodávanie. Na konci acheuléenu sa rozšírila levalloisienska technika (levalloisien). Nositelia kultúry acheuléenu obývali brehy riek a jazier a otvorené lesy, pravdepodobne už vedeli zobchádzať s ohňom. V stredomorských francúzskych jaskyniach zistili najstaršie sídliskové objekty (Terra Amata, Lazaret, Baume Bonne).
Na Slovensku z tejto kultúry možno pochádzajú viaceré nájdené dobre opracované pästné kliny, ale keďže sa našli povrchovým zberom, a keďže sa rovnaké pästné kliny používali aj v celom strednom paleolite, je možné, že pochádzajú až z neskoršieho obdobia - od neandertálcov.