O iných významoch výrazu Oheň pozri Oheň (rozlišovacia stránka).

Oheň môže byť:

• viditeľný vonkajší sprievodný jav (prejav) prudkých silno exotermických reťazových reakcií, ktoré prebiehajú v otvorených reakčných sústavách^[1]
• (najmä perzistentný) viditeľný vonkajší sprievodný jav (prejav) horenia (definovaného ako rýchla oxidačná exotermická reakcia, pri ktorej vzniká svetlo); oheň môže byť v dvoch formách: plameň a/alebo tlenie (žeravá látka) ^[2][3]
• prírodný činiteľ (sila) alebo aktívny princíp účinkujúci pri horení; ľudovo chápaný ako látka viditeľná v podobe plameňa alebo červeného či bieleho rozžeravenia^[4]
• rýchle ale perzistentné horenie (definované ako exotermická reakcia, pri ktorej vzniká svetlo)^[5]
• horenie, najčastejšie na vzduchu^[6]
• ľuďmi riadené (kontrolované) horenie vo vopred určenom ohraničenom priestore, čiže opak požiaru^[7]
• požiar^[8]

Na vznik a priebeh horenia (ako prejavu rýchlej oxidačnej exotermickej reakcie za vzniku svetla), a tým aj ohňa (ak je definovaný ako prejav takto definovaného horenia), je potrebná prítomnosť nasledujúcich faktorov^[9]:

• horľavina (palivo)
• oxidačné činidlo, t.j. buď vzdušný kyslík alebo látka uvoľňujúca v priebehu horenia kyslík (napr. peroxid)
• iniciátor horenia, t.j. plameň, iskra alebo teplota (samo)vznietenia

Podľa horľavých materiálov sa rozlišuje^[10]:

• Oheň typu A je oheň, ktorým horia obyčajné horľavé látky (napr. papier, drevo, odev, niektoré plasty atď.).
• Oheň typu B je oheň, ktorým horia kvapalné a plynné látky ako benzín, alebo oleje, ktoré nezanechávajú žiadnu pahrebu, alebo popol.
• Oheň typu C je oheň, ktorý vzniká v elektrických zariadeniach.
• Oheň typu D je oheň, ktorým horia horľavé kovy (titán, zirkón, sodík, draslík a podobne).

Podľa farby plameňa sa rozlišuje ^{[chýba zdroj]}:

• žltý plameň – svietivý, ale obyčajne s nižšou teplotou
• modrý plameň – menej svietivý, ale teplejší

Farbu plameňa však môžu podmieniť aj látky, ktoré sú v ňom prítomné. Ide napríklad o sodík (žlto), draslík (modrofialovo), lítium (karmínovočerveno), či iné.

V stoicizme je oheň všeprenikajúci jemný živel, ktorý riadi chod sveta. Nič neuniká spod jeho vlády. Je to neodvratný osud sveta. Jeho aktívnou stránkou je pneuma.^[11]

Podľa Herakleita je oheň prírodná pralátka, z ktorej vznikol svet, jednotlivé veci v ňom i duša. Podľa Herakleita je večne živý a neustále nadobúdajúci nové formy. Oheň je nositeľom rozumu vo svete i v človeku.^[12]

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Oheň
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oheň

• Ziman, M.: Čo je oheň? Archivované 2011-10-16 na Wayback Machine