Slovenské názvy tejto stavby sú: Veľký kanál[1], Veľký prieplav[2][3], Cisársky kanál[2], Cisársky prieplav[3], Veľký cisársky prieplav[4], Veľký cisársky kanál[5], Veľký čínsky prieplav[6], Veľký čínsky kanál[5], Veľký čínsky cisársky prieplav[7], Veľký prieplav [alebo kanál] Peking - Chang-čou[6].
Čínske názvy sú:
čín. 大运河 - v slov. prepise: Ta jün-che - v pchin-jine: Dà Yùnhé - doslova: veľký prieplav, veľký kanál
čín. 京杭大运河 - v slovenskom prepise: Ťing-Chang ta jün-che - v pchin-jine: Jīng-Háng Dà Yùnhé - doslova: Veľký prieplav (kanál) Peking-Chang-čou
Charakteristika
Najstaršia časť kanála bola vybudovaná v 5. storočí pred Kr., rôzne samostatné úseky boli spojené za vlády dynastie Suej na prelome 6. a 7. storočia.
Celková dĺžka Veľkého kanála je zhruba 1 776 km. Je najstarším a najdlhším kanálom v Číne a zrejme aj na celom svete[8] Najvyššiu úroveň hladiny má kanál v horách Šan-tungu s prevýšením okolo 42 m[9]:307 Lode nemali problém s prekonávaním prevýšenia vďaka sérii stavidiel, budovaných od 10. storočia počas vlády dynastie Sung.[9]:350-352 Veľkosť a veľkoleposť diela si získala obdiv počas storočí jeho trvania, príkladom sú zápisky japonského mnícha Ennina (* 794 – † 864), perzského historika Rašída-al-dín Hamadáního (* 1247 – † 1318) alebo kórejského úradníka Čchö Pua (* 1454 – † 1504).[9]:308, 313[10]
Povodne Žltej rieky, krížiacej kanál, periodicky ohrozovali bezpečnosť a funkčnosť kanála. Počas vojen boli vysoké hrádze spútavajúce Žltú rieku občas prekopané v úmysle zaplaviť nepriateľské vojská. To spôsobovalo katastrofy a dlhodobé ekonomické problémy. Napriek občasným obdobiam chátrania a nepoužívania kanál podporoval rozvoj domácej ekonomiky jednoduchým a rýchlym spojením obchodných centier po celú dobu od suejskej vlády.
Referencie
↑FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 148.
↑BROOK, Timothy. Čtvero ročních dob dynastie Ming : Čína v období 1368 – 1644. Preklad Vladimír Liščák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2003. 362 s. ISBN 80-7021-583-6. S. 65 – 73.