Mount Emei Scenic Area, including Leshan Giant Buddha Scenic Area*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Budha z Le-šanu
Štát	Čína
Typ	kultúrna a prírodná pamiatka
Kritériá	iv, vi, x
Identifikačné č.	779
Región**	Lokality Svetového dedičstva v Ázii
Súradnice	29°32′42″S 103°46′09″V / 29,5449°S 103,76925°V / 29.5449; 103.76925
História zápisu
Zápis	1996  (20. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Budha z Le-šanu, známy tiež pod svojim čínskym názvom Da Fo, je socha Budhu ležiaca neďaleko mesta Le-šan v čínskej provincii S’-čchuan. Socha meria približne 71 metrov, čím je najväčšou sochou sediaceho Budhu na svete. Socha bola vytesaná do skalného masívu hory E-mej-šan za dynastie Tchang (618–907). Organizátorom celej výstavby bol mních Chaj Tchung, ktorý pre stavbu zámerne vybral sútok troch riek, aby Buddha chránil prechádzajúce lode pred ich rozbúrenými vodami.

Už pri stavebných prácach bolo myslené na ochranu Budhu pred eróziou – mal tomu zabrániť drenážny systém a drevený kryt. Účelom týchto opatrení bolo obmedziť deštruktívny vplyv poveternostných podmienok na sochu na minimum. Kryt bol však za dynastie Jüan (1271–1368) strhnutý a kanály odvodňovacieho systému boli časom zanesené. Socha začala erodovať a vytvárali sa na nej trhliny, ktoré postupne zapĺňala kvetena. Rozsiahlejšie rekonštrukcie na soche boli začaté až v druhej polovici 20. storočia.

Celá oblasť je hojne navštevovaná turistami, ktorí sa sem prepravujú väčšinou loďami z mesta Le-šan. Pre svoju mimoriadnu hodnotu bol Budha v roku 1996 spoločne s horou E-mej-šan zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Hora E-mej-šan na ktorej sa soch nachádza, patrí medzi štyri posvätné vrchy budhizmu. Prví obyvateľa sa tu usídlili už v dobe okolo 10 000 rokov pred Kr.^[1] Hora je bohatá na faunu i flóru a už v 1. storočí tu bol postavený budhistický chrám, ktorý bol vôbec prvým budhistickým chrámom v Číne.^[2] Postupne tu vzniklo dlhú dobu kvitnúce náboženské, najmä budhistické centrum^[3] sprevádzané stavbou rôzne veľkých chrámov i ďalších stavieb. Z viac než stovky chrámov sa ich do dnešných dní dochovalo okolo tridsať.^[4] Tie spoločne s Budhovou sochou priťahujú až desaťtisíce turistov zo sveta i Číny.^[5]

Socha sa nachádza východne od Le-šanu pri sútoku riek Min-ťiang, Ta-tu a Čching-i a je obrátená smerom k západu. Nepredstavuje priamo Buddhu Šákjamuniho, zakladateľa buddhizmu, ale Buddhu Maitréju,^[6] nasledovníka Šákjamuniho, ktorý je v súčasnosti bódhisattvom a podľa budhistickej tradície sa stane Budhom budúceho veku. Uctievanie Maitréju bolo v Číne najmä medzi 4. – 7. storočím veľmi obľúbené, jeho vyobrazenia možno nájsť na jej celom území a lešanský Budha patrí medzi Maitréjove najveľkolepejšie stvárnenia.^[4] Dosahuje výšku 71 metrov, čo ho robí jednu z najväčších sôch Budhu na svete a zároveň svetovo najväčšiu sochu Maitréju.^[7] Približne o 18 metrov tak Budha presahoval väčšiu sochu z bamjánských Budhov,^[8] ktorí boli zničení v roku 2001.

Hlava lešanského Budhu je vysoká 14,7 metra, široká 10 metrov^[8] a celá je pokrytá celkovo 1 021 krátkymi a zakrútenými, čierne sfarbenými vlasmi.^[9] Uši sú dlhé 7 metrov^[10] a majú predĺžené lalôčiky, čo jej jedným z mnohých znakov Budhu. Necht na palci sochy meria 1,5 metra.^[11]

Budha je vytesaný v sede, má odkrytý hrudník a jeho ruky spočívajú na kolenách. Podľa niektorých odborníkov sa priamo v hrudníku sochy nachádza jaskyňa, ktorú chráni poklop umiestnený za dynastie Sung (960 – 1279).^[12] Po pravej strane sochy je dlhé, terasou zakončené schodisko po ktorom prakticky každý deň stúpa veľa turistov.

Na severnej a južnej skalnej stene okolo sochy sa nachádza veľa výklenkov s budhistickými figúrami.^[3] Na ďalších stenách okolo Budhu je množstvo stromov a Budha vypadá akoby bol vsadený do hory. Medzi miestnymi obyvateľmi tak koluje príslovie „Hora je Budha, a Budha je hora“.^[13]

Výstavba Budhu začala na popud mnícha Chaj Tchunga v roku 713 za čínskej dynastie Tchang.^[8] Chaj Tchung chcel postaviť sochu Budhu na sútoku troch riek preto, aby Budha chránil prechádzajúce lode pred nebezpečnými prúdmi^[11] a zároveň tým chcel dosiahnuť väčšie šírenie budhizmu medzi ľudmi.^[14] Zväčšiť bezpečnosť pre plávajúce lode sa nakoniec skutočne podarilo, keď na dno riek počas stavby klesli tony materiálu, čím sa podarilo nebezpečné prúdy obmedziť.^[15] Napriek tomu, že Chaj Tchung zorganizoval verejnú zbierku na pokrytie nákladov spojených s výstavbou sochy, nepodarilo sa mu získať dostatok financií, takže stavba trvala 90 rokov.^[11] Keď však vládni pracovníci zistili, že Chaj Tchung nazhromaždil veľkú sumu peňazí, skúsili od neho vybrať dane. Keď k mníchovi pristúpil úradník a požadoval od neho zaplatenie daní, Chaj Tchung mu oznámil, že mu radšej dá svoje oko než peniaze určené na stavbu sochy, načo si vylúpol oko a ponúkol ho úradníkovi. Ten so zdesením odišiel a už sa nikdy nevrátil.^[15] Na výstavbe Budhu sa podieľali tisíce pracovníkov.^[10] Socha bola dokončená až po smrti Chaj Tchunga a stavbu viedli jeho dvaja žiaci Cang Čchou a Wej Kao.^[12]

V roku 1996 bol lešanský Budha i s priľahlou horou E-mej-šan zaradený na zoznam svetového dedičstva pod názvom Mount Emei Scenic Area, including Leshan Giant Buddha Scenic Area, čo by sa dalo približne preložiť ako „Okolitá oblasť hory E-mej-šan zahŕňajúca oblasť lešanského Budhu“. Na zoznam bola oblasť zaradená cez kritéria iv, vi a x, a to ako kultúrne i prírodné dedičstvo. Plocha, ktorú zaberá Budhova časť má okolo 2,5 km².^[16]

Už od začiatku výstavby sochy bolo myslené na jej ochranu. Tá mala byť zaistená najmä pomocou drenážneho systému umiestneného priamo v soche a približne trinástimi poschodiami vysokým dreveným krytom. Kryt mal za úlohu chrániť sochu hlavne pred vetrom a dažďom, avšak za vojny na konci mongolskej dynastie Jüan bol zničený, čím bola socha vystavená vplyvu poveternostných podmienok.^[12] Drenážny systém s odvodňovacími kanálikmi bol zabudovaný priamo v soche a jeho primárnym cieľom bol odvádzať vodu zo sochy. Množstvo skrytých kanálikov sa tak dosiaľ nachádza napr. za Buddhovými ušami, hlavou či priamo v jeho rúchu.^[17]

V priebehu rokov bola socha veľakrát reštaurovaná. Reštauračné práce však väčšinou boli záležitosťou jednotlivcov či boli vykonávané v malom rozsahu^[18]. Budha bol už vážne poškodený, než začala čínska vláda v roku 1963 s jeho reštaurovaním.^[10] Tieto práce si však vyžiadali medzinárodnú spoluprácu, takže na financovanie nákladných oprav sa začali podieľať i ďalšie štáty a organizácie v čele s UNESCO.^[18]

Najmä od začiatku 21. storočia začala Čína s rozsiahlymi reštauračnými prácami. Na tie dohliadajú pracovníci vyslaní UNESCO. Týkajú sa hlavne opravy odvodňovacích kanálikov drenážneho systému i prác na povrchu sochy.^[19] Tieto rozsiahle opravy si celkom vyžiadajú až 30 miliónov dolárov,^[19] pričom Svetová banka ponúkla, že poskytne 8 miliónov v bezúročnej pôžičke.^[6] Pri ochrane sochy je dávaný tiež dôraz najmä na menšie znečistenie rieky. Kyslé dažde už spôsobili, že Budhovi sčernel nos a bola rozpustená farba z jeho vlasov, ktorá spôsobila na na tvári veľa čiernych, zvislých pruhov.

V roku 2008 provinciu S'-čchuan zasiahlo zemetrasenie, socha ním však nebola poškodená.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budha z Le-šanu

• Oficiálna stránka UNESCO
• The Buddhist Channel: Leshan giant Buddha
• Leshan Giant Buddha na Cnstrip.com Archivované 2009-02-13 na Wayback Machine
• Pohoří E-mej a Le-šanský Velký buddha Archivované 2009-02-13 na Wayback Machine
• Buddha v nadživotnej veľkosti Archivované 2005-11-02 na Wayback Machine

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lešanský Buddha na českej Wikipédii.