turkménčina (Türkmençe, Türkmen dili, Түркменче, Түркмен дили, تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه) |
Štáty | Turkménsko, Irán, Irak, Afganistan, Turecko |
---|
Región | Stredná Ázia |
---|
Počet hovoriacich | 6 562 810 ľudí [1] |
---|
Poradie | nenachádza sa v prvej stovke |
---|
Klasifikácia | Altajské jazyky
|
---|
Písmo | latinka, arabské písmo, v minulosti cyrilika |
---|
Postavenie |
---|
Úradný jazyk | Turkménsko |
---|
Regulátor | - |
---|
Jazykové kódy |
---|
ISO 639-1 | tk |
---|
ISO 639-2 | tuk |
---|
ISO 639-3 | tuk |
---|
Wikipédia |
---|
Adresa | tk.wikipedia.org |
---|
Pomenovanie | Wikipediýa, erkin ensiklopediýa |
---|
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov |
|
Turkménčina (latinka: türkmençe, türkmen tili, cyrilika: түркменче, түркмен дили, arabské písmo: تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه) je turkický jazyk a úradný jazyk Turkménska. Hovorí ním asi 3 000 000 ľudí v Turkménsku, 380 000 v Afganistane a 500 000 v Iráne.
Písmo
Turkménčina sa do roku 1928 písala upravenou verziou perzsko-arabského písma. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola z politických dôvodov povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu (cieľom vládcov Sovietskeho zväzu bolo čo najviac obmedziť kontakty medzi turkickými národmi žijúcimi v južných republikách s tými, ktoré žili za hranicami ZSSR a zároveň tak obmedziť vplyv islamu v týchto republikách). Po nezávislosti Turkménska v roku 1991 sa začala opäť používať latinka. Pôvodne boli zavedené nezvyčajné znaky ako napríklad symbol pre libru, dolár, jen a cent, neskôr však tieto špeciálne znaky boli nahradené štandardnými písmenami používanými v latinke. Turkménci v Iráne a Afganistane dodnes používajú pôvodné perzsko-arabské písmo.
Súčasná latinka
|
Cyrilika
|
Fonetika
|
Latinka 1993
|
Latinka 1992-1993
|
Latinka 1927-1940
|
A a
|
А а
|
[a]
|
A a
|
A a
|
A a
|
B b
|
Б б
|
[b]
|
B b
|
B b
|
B b
|
Ç ç
|
Ч ч
|
[ʧ]
|
Ç ç
|
C c
|
C c
|
D d
|
Д д
|
[d]
|
D d
|
D d
|
D d
|
E e
|
Е е
|
[je], [e]
|
E e
|
E e
|
E e
|
Ä ä
|
Ә ә
|
[æ]
|
Ä ä
|
Ea ea
|
Ә ә
|
F f
|
Ф ф
|
[ɸ]
|
F f
|
F f
|
F f
|
G g
|
Г г
|
[g~ʁ]
|
G g
|
G g
|
G g
|
H h
|
Х х
|
[h~x]
|
H h
|
H h
|
H/X h/x
|
I i
|
И и
|
[i]
|
I i
|
I i
|
I i
|
J j
|
Җ җ
|
[ʤ]
|
J j
|
J j
|
Ç ç
|
Ž ž
|
Ж ж
|
[ʒ]
|
£ ɾ
|
Jh jh
|
Ƶ ƶ
|
K k
|
К к
|
[k~q]
|
K k
|
K k
|
K/Q k/q
|
L l
|
Л л
|
[l]
|
L l
|
L l
|
L l
|
M m
|
М м
|
[m]
|
M m
|
M m
|
M m
|
N n
|
Н н
|
[n]
|
N n
|
N n
|
N n
|
Ň ň
|
Ң ң
|
[ŋ]
|
Ñ ñ
|
Ng ng
|
Ŋ ŋ
|
O o
|
О о
|
[o]
|
O o
|
O o
|
O o
|
Ö ö
|
Ө ө
|
[ø]
|
Ö ö
|
Q q
|
Ө ө
|
P p
|
П п
|
[p]
|
P p
|
P p
|
P p
|
R r
|
Р р
|
[r]
|
R r
|
R r
|
R r
|
S s
|
С с
|
[θ]
|
S s
|
S s
|
S s
|
Ş ş
|
Ш ш
|
[ʃ]
|
$ ¢
|
Sh sh
|
Ş ş
|
T t
|
Т т
|
[t]
|
T t
|
T t
|
T t
|
U u
|
У у
|
[u]
|
U u
|
U u
|
U u
|
Ü ü
|
Ү ү
|
[y]
|
Ü ü
|
V v
|
Y y
|
W w
|
В в
|
[β]
|
W w
|
W w
|
V v
|
Y y
|
Ы ы
|
[ɯ]
|
Y y
|
X x
|
-
|
Ý ý
|
Й й
|
[j]
|
Ұ ÿ
|
Y y
|
J j
|
Z z
|
З з
|
[ð]
|
Z z
|
Z z
|
Z z
|
Fonetika
- ç sa číta [č]
- ä = [æ]
- ž = [ž]
- j = [dž]
- ň = nosové n (ako v slove banka)
- ö = [ə], resp. [ö]
- ş = [š]
- ü ako [ü]
- w ako [v]
- ý ako [j]
Turkménčina dodržiava vokálovú harmóniu ako napr. maďarčina. Rozlišujú sa predné samohlásky (ä, e, i, ö, ü) a zadné samohlásky (a, y, o, u):
- Pôvodné turkménske slová obsahujú samohlásky patriace len do 1 z týchto 2 skupín, napr.: kädi (len predné samohlásky) alebo köwüş (len zasné samohlásky).
- V prevzatých slovách (hlavne ruského a perzského pôvodu) sa vokálová harmónia vytráca: kitap (kniha), dükan (obchod), serdar (vodce). Napriek tomu sa ale nevytráca úplne ani v týchto prípadoch, pretože podoba sufixov týchto slov sa riadi podľa toho, či posledná samohláska daného slova je predná alebo zadná.
Gramatika
Turkménčina má 6 pádov:
Politika
V roku 2002 boli z politických dôvodov premenované turkménske názvy mesiacov a dní v týždni podľa knihy Ruhnama napísanej Saparmuratom Nijazovom. Napr. január bol premenovaný na Türkmenbaşy (v preklade "otec všetkých Turkménov" - prezývka Saparmurata Niyazova. Marec bol premenovaný na Gurbansoltan podľa mena Niyazovej matky (Gurbansoltan Eje) a september na Ruhnama (názov Niyazovej knihy "Ruhnama", ktorú prezentoval ako duchovný sprievodca všetkých Turkménov). V júli 2008, po Niyazovej smrti, bolo toto rozhodnutie vrátené späť.
Slovná zásoba
slovensky |
turkménsky
|
áno |
hawa
|
nie |
ýok
|
dovidenia |
sag boluň, hoş
|
dobré ráno |
ertiriňiz haýyrly bolsun
|
dobré popoludnie |
agşamyňyz haýyrly bolsun
|
dobrý večer |
gijäňiz rahat bolsun
|
prosím |
baş üstüne
|
ďakujem |
sag boluň
|
Hovoríte po anglicky? |
Siz iňlisçe gepleýärsiňizmi?
|
Nehovorím po turkménsky |
Men türkmençe geplmeýärin
|
Čo to znamená? |
munuň manysy näme?
|
Číslovky
slovensky |
turkménsky
|
0 |
nol
|
1 |
bir
|
2 |
iki
|
3 |
üç
|
4 |
dört
|
5 |
bäş
|
6 |
alty
|
7 |
ýedi
|
8 |
sekiz
|
9 |
dokuz
|
10 |
on |
|
11-19 |
Číslovky 11-19 sa hovoria ako desať jeden, desať dva
|
20 |
ýigrimi
|
30 |
otuz
|
40 |
kyrk
|
50 |
elli
|
60 |
altmyş
|
70 |
ýetmiş
|
80 |
segsen
|
90 |
togsan
|
100 |
ýüz
|
1000 |
müň
|
Farby
slovensky |
turkménsky
|
čierna |
gara
|
modrá |
gök
|
hnedá |
goňur, mele
|
šedá |
çal
|
zelená |
ýaşyl
|
oranžová |
narynç, mämişi
|
ružová |
gülgün
|
fialová |
benewşe, melewşe
|
červená |
gyzyl
|
biela |
ak
|
žltá |
sary
|
Zdroje
- ↑ Turkménčina na Ethnologue