Slavníkovci bol český kniežací rod, vzostup aj zánik ktorého sa datuje do 10. storočia. Rod súperil s Přemyslovcami o moc v stredných Čechách a vznikajúcom štáte, čo napokon vyústilo do prepadnutia sídla Slavníkovcov počas konania vojenskej výpravy do Nemecka. V roku 995 bola veľká časť rodu vyvraždená na hradisku Libice na príkaz Boleslava II. z konkurenčného rodu Přemyslovcov, čo zakončilo zjednocovanie Čiech.
O Slavníkovcoch poskytuje informácie niekoľko zdrojov. Najznámejší je Kosmova kronika, no ktorá je ako neskoršie písaný zdroj nepresná a nespoľahlivá. Kosmas spomína hradisko Libice, kde mali byť Slavníkovci vyvraždení, no toto tvrdenie sa často spochybňuje a za pravdepodobnejšie miesto útoku sa považuje Malín (dnes súčasť Kutnej Hory), kde stála slavníkovská mincovňa.
V súčasnosti prevláda názor o príbuzenstve obidvoch rodov; Slavníkovci spravovali územie v okolí „Trstenickej cesty“, ktorá bola dôležitý tranzitný koridor medzi východom a západom a významný zdroj príjmov panovníka, preto ovládanie natoľko dôležitej komunikácie Boleslavovho kniežatstva nemohol vykonávať konkurenčný rod.
Soběslav – nástupca Slavníka a správca/vládca panstva; počas jeho vlády došlo k rozkvetu libického hradiska a razeniu vlastných mincí. Masaker v roku 995 prežil, lebo v tom čase išiel na pomoc Otovi III. a zahynul pri obliehaní Prahy v roku 1004.