Kosmova kronika
Kosm(as)ova kronika alebo Kosm(as)ova kronika česká (lat. orig. Chronica Boemorum, v presnom preklade Kronika Čechov) je najstaršia česká kronika týkajúca sa dejín Čechov. Pôvodný text bol napísaný po latinsky a jeho autorom bol Kosmas, dekan pražskej svätovítskej kapituly.
Obsah kroniky
Kronika je rozdelená do troch kníh; začína stavbou Babylonskej veže a vznikom Čechov a chronologicky postupuje až do Kosmasovej súčasnosti.
- Prvá kniha je faktograficky vágna a nepresná, napriek tomu je z ideologického hľadiska zásadná, pretože ponúka informácie o počiatkoch budovania Českého kniežatstva. Končí smrťou kniežaťa Jaromíra v roku 1035 a obsahuje tak aj prijatie kresťanstva za kniežaťa Bořivoja, stručné správy zo života sv. Václava a sv. Vojtecha, a najmä z obdobia vlády Boleslava II.
„
|
Roku od narození Páně 894
Bořivoj, první křesťanský kníže svaté víry, přijal křest.Téhož
roku moravský král Svatopluk, jak se všeobecně vypravuje, zmizel
uprostřed svého vojska a nikde se již neobjevil. Pravda však je, že
když přišel sám k sobě, uznal, že zapomněl na prokázaná dobrodiní
a nespravedlivě pozdvihl zbraně proti svému pánu, císaři Arnulfovi,
jehož synu byl kmotrem a jenž mu podrobil nejen Čechy, ale
i jiné země odtud až k Odře a odtamtud do Uher a k řece Hronu.
Zmocnila se jej lítost, a tak za půlnočního temna a nikým nepozorován
vsedl na koně. Projel svým táborem a uchýlil se na jedno
místo na stráni hory Zobor, kde kdysi s jeho podporou a pomocí
vystavěli tři poustevníci ve velikém a nepřístupném lese kostel. Když
tam dojel, na skrytém místě v tomto lese zabil koně a svůj meč zahrabal
do země. Na úsvitu přišel k poustevníkům, aniž poznali, kdo je.
Byl i po mnišsku oholen a oblečen v poustevnické roucho. A pokud
žil, nedal se nikým poznat, a teprve když již poznal, že se blíží smrt,
zjevil mnichům, kdo je, a potom hned zemřel.
Království po něm drželi krátký čas jeho synové,121 ale méně šťastně.
Neboť jednak bylo od Uhrů rozchváceno, jednak od východních
Němců a Poláků až do základů nepřátelsky zpustošeno.
|
“
|
– '[1]:50
|
„
|
Roku od narození Páně 996
Když slavný Kristův praporečník, biskup Vojtěch, ulovil sítěmi víry
Panonii (pozn. Uhorsko) a s ní i Polsko, nakonec, rozsévaje slovo Boží v Prusích,
tento vezdejší život pro Krista šťastně zaměnil za mučednickou smrt
v pátek dne 23. dubna.
|
“
|
– '[1]:66
|
„
|
Roku od narození Páně 1030
Toho roku kníže Břetislav způsobil Uhrům velkou porážku a poplenil
jejich zemi až k hradu Ostřihomi.
|
“
|
– '[1]:81
|
„
|
Roku od narození Páně 1109
Když uhodil veliký mráz a všechny vody silně zamrzly, kníže Svatopluk,
jemuž se již zahojila rána ve vyraženém oku, bez prodlení
opět sebral vojsko. Tři dny a tři noci bez přerušení spěchal a dne
14. února vpadl do Uher. A aniž tam kdo co tušil, přitrhl znenadání
s vojskem k hradu Nitře a byl by do něho vpadl, kdyby posádka,
jež tam stále je na stráži, nezavřela bránu. Vyplenili tedy a vypálili
podhradí, a když se vraceli, potkali zástupy četných uprchlíků, kteří
na vozech a na koních prchali do řečeného hradu. Sebrali je všechny
jako snopy na polích, zapálili jejich vsi, zpustošili celou tu krajinu
a s obrovskou kořistí na dobytku i ostatních statcích se radostně
vrátili do svých domovů.
|
“
|
– '[1]:168
|
Najvýznamnejšie rukopisy Kosmasovej kroniky
Pôvodný rukopis Kosmasovej kroniky sa nedochoval a dnes je známych celkom 15 rukopisov.
- Lipský rukopis (koniec 12. stor.) – bol dlho najstarším rukopisom; stratil sa počas 2. svetovej vojny a dnes je považovaný za zničený
- Budyšínsky rukopis (prelom 12. a 13. stor.) – je uložený v Národnom múzeu v Prahe
- Drážďanský rukopis
- Štrasburský rukopis (dnes zničený)
- Viedenský rukopis
Pokračovatelia Kosmovi a další vplyv kroniky
Kosmova kronika sa stala známou čoskoro po svojm vzniku, bola často opisovaná a stala sa predlohou pre dalšie pokusy spracovať české dejiny po roku 1125. Týmto kronikárom, ktorí na Kosmovu kroniku nadviazali, sa hovorí pokračovatelia Kosmovi a patrí sem Kanovník vyšehradský, Mních sázavský alebo Vincentius a Jarloch. Kroniku ak svoj zdroj popri tom používala väčšina neskorších českých stredovekých kronikárov (výrazne např. Dalimil, Přibík Pulkava z Radenína) alebo i Václava Hájek z Libočan.
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Zdroj
|
|