Semelé

Jupiter a Semelé (1894–95), Gustave Moreau
Jupiter a Semelé (1894 – 1895), Gustave Moreau

Semelé (/ˈsɛmɪli/; starogrécky Σεμέλη Semelê) alebo Thyone (/ˈθaɪəni/; starogrécky Θυώνη Thyônê) v gréckej mytológii bola najmladšia dcéra Kadma a Harmonie a matka Dionýza od Dia v jednom z mnohých mýtov o jeho pôvode. Táto tébska princezná mala sestry Autonoé, Inó a Agaué a brata Polydóra.[1]

Niektoré prvky Dionýzovho a Semelinho kultu pochádzali od Frýgov[2], ktoré upravili, rozšírili a rozvinuli iónski grécki nájazdníci a kolonisti. Dórsky grécky historik Hérodotos (asi 484 – 425 pred Kr.), ktorý sa narodil v meste Halikarnas za vlády Achaimenidskej ríše a ktorý podáva správu o Kadmovi, odhaduje, že Semelé žila buď 1 000 alebo 1 600 rokov pred jeho návštevou Súru v roku 450 pred Kr. na konci grécko-perzských vojen (499 – 449 pred Kr.), alebo okolo roku 2050 alebo 1450 pred Kr.[3][4] V Ríme bola bohyňa Stimula stotožňovaná so Semelé.

Mytológia

Podľa jednej verzie mýtu bola Semelé Diovou kňažkou a pri jednej príležitosti ju Zeus pozoroval, keď na jeho oltári zabíjala býka a potom plávala v rieke Asópos, aby sa očistila od krvi. Zeus sa do Semelé zamiloval, keď tadiaľ preletel v podobe orla a opakovane ju tajne navštevoval.

Semelé ale bola z Kadmovho prekliateho rodu. Diova manželka Héra, bohyňa žiarlivá na uzurpátorov, milencov odhalila, keď neskôr otehotnela. Nahovorila Semelé, aby si želala uvidieť Dia. Zvedavá Semelé požiadala Dia, aby jej udelil dobrodenie. Zeus, túžiaci potešiť svoju milovanú, jej na rieke Styx sľúbil, že jej splní všetko, čo si bude priať. Potom žiadala, aby sa Zeus ukázal v celej svojej sláve ako dôkaz svojho božstva. Hoci ju Zeus prosil, aby to nežiadala, trvala na svojom a on bol nútený prísahou vyhovieť. Zeus sa ju snažil ušetriť tým, že jej ukázal najmenšie zo svojich bleskov a najredšie búrkové mraky, aké mohol nájsť. Smrteľníci sa však nemôžu pozerať na bohov bez toho, aby sa spálili, a ona zahynula, strávená v plameňoch zapálených bleskom.[5]

Zeus však zachránil svoje dieťa Dionýza. Keď Dionýzos vyrástol, zachránil svoju matku z podsvetia[6] a tá sa stala bohyňou na Olympe s novým menom Thyone, patrónkou posadnutia, ktoré vyvolával jej syn Dionýzos.[7]

Hudba

Rodostrom: postavenie medzi bohmi Olympu

Genealógia bohov Olympu podľa Hésiodovej Teogónie, ak nie je uvedené inak.

Uranos
Gaia
Uranove genitálie
Kronos
Rheia
Zeus
Héra
Poseidón
Hádes
Démétér
Hestia
    a[8]
     b[9]
Ares
Héfaistos
Metis
Aténa[10]
Léto
Apolón
Artemis
Maia
Hermes
Semelé
Dionýzos
Dione
    a[11]
     b[12]
Afrodita

Referencie

  1. ↑ PARKER, STANTON. Mytológia, mýty, povesti a legendy. 1. vyd. Praha : Fortuna Print, 2006. ISBN 80-89144-59-4. S. 100.
  2. ↑ Martin Nillson (1967).Die Geschichte der Griechischen Religion, Vol I. C. H. Beck Verlag. München S. 378
  3. ↑ Herodotos. Histories. Reprint. vyd. New York : Penguin Books, 2003. ISBN 978-0140449082. S. 155.
  4. ↑ Herodotus, Histories, II, 2.145
  5. ↑ Ovidius, Metamorphoses III.308–312; Hyginus, Fabulae 179; Nonnus, Dionysiaca 8.178-406
  6. ↑ Hyginus, Astronomy 2.5; Arnobius, Against the Gentiles 5.28 (Dalby 2005)
  7. ↑ Nonnus, Dionysiaca 8.407-418
  8. ↑ Podľa Homéra, Iliada 1.570–579, 14.338, Odysea 8.312
  9. ↑ Podľa Hésioda, Teogónia 927–929, Héfaistos je len potomkom Héry, bez otca
  10. ↑ Podľa Hésioda, Teogónia 886–890, z Diových detí s jeho manželkami, Aténa bola počatá ako prvá, ale narodená ako posledná. Zeus ju splodil s Metis, ale prehltol ju a neskôr ju sám porodil „z čela."
  11. ↑ Podľa Hésioda, Teogónia 183–200, Afrodita bola bola zrodená z Uranových odrezaných genitálií
  12. ↑ Podľa Homéra, Afrodita bola Diovou dcérou (Iliada 3.374, 20.105; Odysea 8.308, 320)

Literatúra

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Semelé

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Semele na anglickej Wikipédii.