Léto alebo Létó (2. pád Léty alebo neskl.; po starogrécky Létó; lat. Lato alebo Latona) je dcéra Titana Koia a jeho ženy Foiby, matka Diových detí Apolóna a Artemidy. Kruto sa pomstila Niobe za jej vyvyšovanie sa nad ňou. Je to bohyňa plodnosti.

Podľa gréckej mytológie je kráľ bohov Zeus otcom jej dvojčiat^[1], Apolóna a Artemidy, ktoré Léto počala po tom, čo jej krása náhodou upútala Diovu pozornosť. Klasické grécke mýty zaznamenávajú len málo o Léto samotnej okrem jej tehotenstva a hľadania miesta, kde by mohla porodiť Apolóna a Artemidu, keďže Héra, Diova manželka, vo svojej žiarlivosti nariadila všetkým krajinám, aby sa jej vyhýbali a odopreli jej prístrešie.

Héra je tiež tá, ktorá proti Léto poslala obludného Pytóna, obrovského hada, aby ju prenasledoval a ublížil jej. Léto nakoniec našla ostrov Dilos, ktorý nebol spojený s pevninou ani pripevnený k morskému dnu, preto sa nepovažoval za pevninu ani za ostrov a mohla na ňom porodiť.^[2] V niektorých príbehoch Héra ďalej trápila Léto tým, že odďaľovala jej pôrod a nechávala Léto niekoľko dní v agónii, kým mohla porodiť dvojčatá, najmä Apolóna. Keď sa Apolón a Artemis narodili a vyrástli, Léto sa stiahla, svoju úlohu už zohrala.

Okrem mýtu o narodení Artemidy a Apolóna sa Léto objavuje aj v ďalších významných mýtoch, zvyčajne tam, kde trestá smrteľníkov za ich pýchu voči nej. Po tom, čo jej a jej deťom niektorí lýkijskí roľníci zabránili napiť sa z fontány, Léto ich všetkých premenila na žaby, ktoré ju obývali.

V príbehu o Niobe sa kráľovná Niobé chváli, že je lepšia matka ako Léto, pretože porodila štrnásť detí, zatiaľ čo ona len dve. Léto požiada svoje dvojčatá, aby ju pomstili, a tie odpovedia tak, že za trest zastrelia všetkých Niobiných synov a dcéry. V inom mýte sa obrovský Tityos pokúsil znásilniť Léto, ale Artemis a Apolón ho zabili. Zvyčajne sa Léto nachádza na Olympe medzi ostatnými bohmi, na mieste vedľa Dia, alebo sprevádza a pomáha svojmu synovi a dcére v ich rôznych snahách.

V antike bola Léto zvyčajne uctievaná v spojení so svojimi dvojčatami, najmä na posvätnom ostrove Dilos, ako kourotrofické božstvo, bohyňa materstva; v Lýkii bola bohyňou matky. V rímskej mytológii je jej ekvivalentom Latona, latinizácia jej mena, ovplyvnená etruskou Letunou. V antickom umení sa zobrazuje ako skromná, zahalená žena v prítomnosti svojich detí a Dia, často pri tom, ako ju unáša Tityos.

Genealógia bohov Olympu podľa Hésiodovej Teogónie, ak nie je uvedené inak.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Léto

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Leto na anglickej Wikipédii.