Sýkorka chochlatá

Sýkorka chochlatá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Lophophanes cristatus
Linnaeus, 1758
Synonymá
Parus cristatus

Mapa rozšírenia sýkorky chochlatej
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sýkorka chochlatá[3] (Lophophanes cristatus, staršie Parus cristatus) je druh z čeľade sýkorkovité. Obýva ihličnaté a zmiešané lesy Európy, na Pyrenejskom polostrove hniezdi v listnatých lesoch.[4] Šíri sa na východ od Uralu. [4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sýkorka chochlatá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesli.[1] Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov mal trend sýkorky chochlatej v Európe za roky 1980  – 2017 mierny pokles[5].

Opis

Sýkorka chochlatá má dĺžku tela 11[6] - 11,5 cm[7] a váži 10 - 12,5 g [8]. Na hlave má ostrý chocholík, čierne a biele pásy, chrbát je sivastohnedý, spodná časť tela sivastobiela, na bokoch do žlta.[6]

Hlas

Hlas "prülülüll"

58 s, Škótsko

Hlas sýkorky chochlatej znie ako "gürrrl" alebo "prülülüll" a spev veľmi podobne, "zi-zi gürrrl" alebo "ci i i - prülülüll - ci i i prülülüll".[7]

Výskyt a stav na Slovensku

Sýkorka chochlatá je počtom a rozšírením najvzácnejšia sýkorka. V zime a v mimohniezdnom období je prelietavá, priblíži sa k obciam a na miesta kde zvyčajne nehniezdi.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 25 000 - 50 000, zimujúcich jedincov 80 000 - 150 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Trend početnosti sýkorky chochlatej na Slovensku bol podľa sčítania bežných druhov vtákov v rokoch 2005  – 2009 mierne klesajúci.[12]

Biotop

Žije v ihličnatých lesoch. Okrem borovicových lesov Borskej nížiny na Záhorí hniezdi nad 700 m n. m..[4]

Hniezdenie

Sýkorka chochlatá hniezdi v bútľavinách a v práchnivých pňoch. Hniezdo je z machu a vnútro je vystlané srsťou. Stavajú ho obaja rodičia. Na 6 - 10 vajíčkach sedí 14 - 15 dní len samička. Mláďatá sú vychovávané 15 - 18 dní. Hniezdia dva krát do roka.[8]

Potrava

Sýkorka chochlatá sa živí hmyzom v rôznych štádiách vývoja a pavúkmi. Na jeseň a v zime aj semenami smreka a jedle.[8]

Ochrana

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[13] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[14]

Galéria

  • Vajcia
    Vajcia
  • Prilieta k vletovému otvoru hniezdnej dutiny. V pozadí počujeme spev kolibiarika čipčavého a občas aj hlas sýkorky chochlatej
  • Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
    Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie

  1. ↑ a b IUCN Red list 2022.2. Prístup 11. februára 2023
  2. ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-11]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sýkorka chochlatá, s. 543 - 545.
  5. ↑ Species trends of Lophophanes cristatus (Crested Tit) [online]. pecbms.info, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online. (En)
  6. ↑ a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. ↑ a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. ↑ a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  9. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  12. ↑ SLABEYOVÁ, Katarína; RIDZOŇ, Jozef; KROPIL, Rudolf. Trendy početnosti bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005–2009. Tichodroma, roč. 21, čís. 2009, s. 1 - 13. Dostupné online [cit. 2021-11-23].
  13. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  14. ↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy