PROFILPELAJAR.COM

Populácia je súbor jedincov jedného druhu všetkých vývinových stupňov, ktoré žijú v spoločnom ohraničenom priestore, jednotnom čase a ktoré sú vzájomne viazané predovšetkým reprodukčnými vzťahmi.

Priestorové ohraničenie populácie môže byť:

geografické (napríklad rieka, roklina, údolie…)
ekologické (skupina krov v lúčnom spoločenstve)

Na ploche rozšírenia druhu sa môže vyskytovať väčší alebo menší počet lokálnych populácií, ktoré obývajú isté miesto – locus. Každá populácia sa vyznačuje pre seba špecifickými znakmi. Tieto znaky delíme na štrukturálne a dynamické.

Štrukturálne znaky populácie

Medzi štrukturálne znaky populácie patria:

Hustota (denzita, abundancia) – Je to množstvo jedincov populácie na plošnú, priestorovú alebo objemovú jednotku. Hustotu možno tak isto vyjadriť aj hmotnosťou, čiže biomasou (g na m2). Niekedy sa z praktických dôvodov uvádza len približný výskyt vyjadrený slovne (zriedkavý, priemerný, hojný).
Rozptyl (disperzita) – Vyjadruje momentálne rozdelenie jedincov danej populácie v priestore. Disperzitu rozdeľujeme ďalej podľa dvoch kritérií. Podľa rozmerov a dimenzií na horizontálnu a vertikálnu a podľa homogenity rozptýlenia na rovnorodú, zhlukovitú a náhodnú.
Habitus – Predstavuje súbor morfologických znakov vlastných všetkým členom danej populácie (veľkosť, hmotnosť, sfarbenie). Nápadné rozdiely od seba vzdialených alebo izolovaných populácií sa využíva na rozlišovanie geografických rás alebo poddruhov v systematike.
Veková skladba populácie (etilita) – Vyjadruje súhrn všetkých vývinových a vekových stupňov v jednej populácii. Uvádza sa ako podiel jedincov, ktoré v čase skúmania populácie patrili k jednotlivým vývinovým stupňom. Vývinové stupne môžu byť ľahko identifikovateľné (vajíčka, larvy a imága), no v niektorých prípadoch (cicavce) táto identifikácia nemusí byť jednoduchá.
Pomer pohlaví (sexilita) – Vyjadruje pomer zastúpenia jednotlivých pohlaví v populácii. Tento atribút má význam hlavne v reprodukujúcej sa časti populácie (vyjadruje sa ako reprodukčná sexilita). V praxi to znamená, že čím je vyšší počet samíc, tým je aj vyššia potenciálna produkcia potomstva, no len po hranicu, kým podiel samcov stačí na oplodnenie.
Chorobnosť (morbidita) – Vyjadruje zdravotný stav populácie v percentách chorých a nakazených jedincov. Chorobnosť väčšinou vedie k redukcii populácie, no úmrtnosť zoslabnutých členov taktiež vyvoláva zlepšenie kondície populácie. Príčinami chorobnosti môžu byť biotické faktory (patogénny, parazity), alebo abiotické faktory (traumatizácia, mikroklíma, intoxikácia).
Správanie – Je súhrn rozmanitých reakcií, konaní živočíchov na rozličné podnety. Živočích môže konať individuálne (nezávisle od kolektívu), alebo kolektívne (ako člen populácie). Správanie má pre existenciu populácie veľký význam.
Konštitúcia – Schopnosť jedinca podávať fyziologické výkony. Môže byť vrodená, alebo naučená. V prípade populácie sa chápe ako súhrn schopností všetkých členov populácie. Je dôležitá hlavne pri odolnosti voči patogénnom alebo parazitom, pri rýchlosti individuálneho vývinu, alebo pri žravosti.
Natalita – Vyjadruje počet živonarodených detí za jeden kalendárny rok pripadajúcich na 1000 obyvateľov. Maximálna natalita je teoreticky možná v ideálnych podmienkach, kde je rozmnožovanie obmedzené iba fyziologickými faktormi. Ekologická natalita vyjadruje produkciu potomstva za určitých podmienok. Organizmy, ktoré sú za daných podmienok reprodukčne úspešnejšie, majú vyšší predpoklad na prežitie.
Mortalita – Predstavuje podiel hynutia jedincov v populácii za časovú jednotku. O špecifickej mortalite hovoríme, ak sa vzťahuje na istú špecifickú vekovú skupinu (napríklad mláďatá). Úbytok populácie spôsobený mortalitou sa v dlhom časovom úseku vyrovná s jej prírastkom, dôsledkom čoho si populácia udržia približne rovnakú hustotu. To platí iba ak prostredie, v ktorom populácia žije nie je narušené.

Dynamické znaky populácie

Populácie jednotlivých druhov sú premenlivé celky. Ich zloženie sa s časom mení. Procesy odohrávajúce sa v populáciách v priestore a čase nazývame populačná dynamika. Zmeny v populáciách môžu byť periodické alebo neperiodické. V dynamike populácie platia určité princípy. Väčší, alebo menší účinok jedného faktora je viac menej vyrovnávaný pôsobením iného (zvýšená natalita sa prejaví zvýšenou mortalitou). Celá dynamika má systémový charakter, v ktorom na seba navzájom pôsobia zložky živého a neživého prostredia. Hustota populácie nie je stála ani pri zdanlivo konštantných podmienkach. Populácia sa rozvíja, vzniká alebo zaniká.

Krátkodobé kolísanie krivky početnosti počas jedného roka nazývame oscilácia
Strednodobé kolísanie počas viacerých rokov nazývame fluktuácia
Dlhodobé rytmické kolísanie nazývame cyklus

Tieto zmeny sa týkajú hustoty populácie, preto sa nazývajú dynamika abundancie.

Ďalšie pojmy súvisiace s témou:

Lokomócia – aktívny pohyb (kráčanie, plazenie)
Transport – pasívny pohyb pomocou istého prostriedku (hydrochória – vodné prúdy; anemochória – vzdušné prúdy; zoochória – iné živočíchy; antropochória – človek).
Migrácia – Dlhodobé alebo trvalé vzdialenie, odchod jednotlivých alebo mnohých jedincov z populácie.
Translokácia – Presídlenie v priestore trvale obývanom populáciou.