Informácie o knihe Sün-c’ sa nachádzajú v životopise Sün-c’a, ktorý je súčasťou diela Zápisky historika (kap. 74) čínskeho historika S’-ma Čchiena: „Potom čo napísal a usporiadal niekoľko desiatok tisíc slov, zomrel.“ Toto dobre zodpovedá súčasnému stavu textu, ktorý má približne 75 000 znakov.[2]:105
Predtým, ako bol text usporiadaný do 32 kapitol, vyskytoval sa v dielach chanských kompilátorov po častiach: konkrétne šlo o kapitoly 1. – 3., 5. – 6., 8. – 10., 12. – 13., 15. – 17., 19. – 20. a 27. – 32.[2]:105
Keď chanský učenec Liou Siang začal s prípravou vydania Sün-c’, v cisárskej knižnici našiel 322 rukopisov. Z nich 290 vylúčil ako duplikáty a pripravil text, ktorý pozostával z 32 kapitol.[3]:178 Ten (kvôli chanskému tabu, ktoré súviselo s osobným menom cisára) pomenoval Sun čching-c’ (pchin-jin: Sunqingzi).[2]:107 Usporiadanie bolo odlišné od dnešného. Tchangský učenec Jang Liang v roku 818 preusporiadal text diela. Kapitoly, ktoré považoval za dielo Sün-c’ových žiakov, zaradil na koniec diela (kap. 28. – 32.). Takto dostalo formu podľa Konfuciovho diela Rozhovory a výroky: začína s kapitolou o štúdiu a končí kapitolou o Jaovi. Toto usporiadanie je od čias dynastie Sung štandardné.[2]:112
Pomenovania kapitol pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou od Liou Sianga. Pôvodných úsekov, ktoré mali vlastný nadpis muselo byť viac ako 32, pretože aj vo vnútri dnešných kapitol sa nájdu dvojslovné výrazy, ktoré slúžili ako nadpis.[4]:25 Niektoré z mien ako „Povzbudenie do štúdia“ či „O obohatení krajiny“ sú vcelku bežné názvy.[2]:123-124
O tom, aký má byť správny pokračovateľ (Konfuciovho učenia)
Konfucius
On Confucius
8.
9.
儒效
rú xiào
žu siao
O (dôležitosti) konfuciánskej vzdelanosti
Účinky konfuciánů
The Teachings of the Ru
9.
10.
王制
wáng zhì
wang č’
O vládnutí
Zřízení pravých králů
On the Regulation of a King
10.
11.
富國
fù guó
fu kuo
O obohatení krajiny
Jak učinit zemi bohatou
On Enriching the State
11.
12.
王霸
wáng bà
wang pa
O rozdieloch medzi vládou skutočného Vládcu a vládou protektora
Pravý král, či hegemon
Of Kings and Lords-Protector
12.
13.
君道
jūn dào
ťün tao
O Ceste (Tao) panovníka
Cesta panovníka
On the Way of a Lord
13.
14.
臣道
chén dào
čchen tao
O ceste (Tao) ministra-(kancelára)
Cesta ministra
On the Way of Ministers
14.
15.
致士
zhì shì
c’ š’
Ako sa stať skutočným vzdelancom
Jak k sobě přivést učence
On Attracting Scholars
15.
16.
議兵
yì bīng
i ping
Pojednanie o vojenstve
Rokování o vojenských záležitostech
Debate of the Principles of Warfare
16.
17.
強國
qiáng guó
čchiang kuo
Ako zabezpečiť silu (a neporaziteľnosť) krajiny
Posilování státu
On Strenghtening the State
17.
18.
天論
tiān lùn
tchien lun
O Nebesiach
Pojednání o přírodě
Discource on Nature
18.
19.
正論
zhèng lùn
čeng lun
O opravdivosti
Uvedení názorů na pravou míru
Rectifying Theses
19.
23.
禮論
lǐ lùn
li lun
O pravidlách Obradov spoločenského správania
Pojednání o obřadech
Discource on Ritual Principles
20.
20.
樂論
lè lùn
le lun
O hudbe a o potešení z nej
Pojednání o hudbě
Discource on Music
21.
21.
解蔽
jiě bì
ťie pi
O zbavení sa zaslepenosti
Odstránění zaslepeností
Dispelling Blindness
22.
22.
正名
zhèng míng
čeng ming
O náprave pojmov
Správná pojmenování
On the Correct Use of Names
23.
26.
性惡
xìng è
sing e
Ľudská prirodzenosť je v základe zlá…
Lidská přirozenost je špatná
Man's Natures is Evil
24.
31.
君子
jūn zǐ
ťün c’
O ľudskej ušľachtilosti
Ušlechtilý muž
On the Gentleman
25.
8.
成相
chéng xiāng
čcheng siang
Poďme si to zrekapitulovať!
Přednesu skladbu
Working Songs
26.
32.
賦
fù
fu
Poéma (Rozhovor s duchom Veľkého Vládcu)
Popisné básně fu
Fu – Rhyme-Prose Poems
27.
29.
大略
dà lüè
ta lue
(A z toho všetkého vyplývajúci) Veľký záver
Stručný nástin
The Great Compendium
28.
24.
宥坐
yòu zuò
jou cuo
[nemá]
Nádoba nalevo od trůnu
The Warning Vessel on the Right
29.
25.
子道
zǐ dào
c’ tao
[nemá]
Cesta syna
On the Way of Sons
30.
27.
法行
fǎ xíng
fa sing
[nemá]
Jednání podle předpisů
On the Model for Conduct
31.
28.
哀公
āi gōng
aj kung
[nemá]
Vévoda z Aj
Duke Ai
32.
30.
堯問
yáo wèn
jao wen
[nemá]
Jao se zeptal
The Questions of Yao
Autenticita
„Aj keď nemožno s istotou tvrdiť, že je celý pozostavší a takto kriticky [Liou Siangom] preverený text dielo Sün Čchingovým, ide o dielo, ktoré pôsobí veľmi autenticky, dielo so vzácnou jednotou myšlienkovou i slohovou.“[8]:169 Podobne aj Encyclopedia of Chinese Philosophy: „hoci autorstvo mnohých sekcií je diskutabilné, väčšina kapitol dáva pozoruhodne premyslenú a racionálne odôvodnenú výpoveď o kľúčových aspektoch konfuciánskej etiky a politickej vízie o správne usporiadanej spoločnosti“.[9]:821Marina Čarnogurská pokladá za dielo filozofa Sün-c’a prvých 27 kapitol[5]:999, Lukáš Zádrapa sa prikláňa k autorstvu prvých 26 kapitol[4]:28.
Prehľad výhrad o autenticite jednotlivých kapitol[3]:180:
kapitoly, o ktorých neboli vznesené pochybnosti: 1 – 3., 6., 11.
kapitoly vo všeobecnosti považované za pravé (okrem niektorých učencov): 7., 9., 10., 14., 20.
kapitoly, ktoré sú z väčšej časti považované za autentické (s niektorými interpoláciami): 4., 5., 12., 13., 17 – 19., 21 – 23.
kapitoly, ktoré skompilovala Sün-c’ova škola: 8., 15., 16.
kapitoly s rôznymi autormi, resp. bez vzťahu k Sün-c’ovi: 12. alebo 24. – 32. alebo 27. – 32.
Z učencov cisárskej Číny sa zachovali názory Jang Lianga, ktorý mal pochybnosti o 27. kapitole (Veľký záver) – bol toho názoru, že ju napísali Sün-c’ovi študenti. Pri 24. kapitole (O ľudskej ušľachtilosti) predpokladal, že jej názov je chyba kopistu. Neskôr sungský učenec Wang Jinglin tvrdil, že kritika C’ S’iho a Meng-c’eho v kap. 6 (Proti dvanástim majstrom-filozofom) musí byť interpolácia Li S’ho a Chan Feja.[2]:120-121
Z pozícií modernej vedy sú významné názory vedcov ako Liu Čchi-čchao, ktorý sa v podstate zhodoval s Jangovým. Chu Š’ bol výrazne kritickejší, podľa neho iba štyri kapitoly tvoria jadro Sün-c’ového účenia (17., 21., 22. a 23.). Ostatné sú Chuom viac alebo menej spochybňované, ale J. Knoblock dodáva: „Hoci ide o najradikálnejší útok na autenticitu [knihy] Sün-c’, chýbajú mu systematické dôkazy a dôsledná argumentácia.“ Čang Si-tchang tvrdil: i.) 14 kapitol je pravých s priležitostnými vsuvkami (kap. 1. – 3., 6., 9. – 11., 17. – 23.); ii.) štyri kapitoly obsahujú autentické paragrafy Sün-c’a, ale aj veľmi pochybné pasáže (kap. 4., 5., 12., 13.); iii.) tri kapitoly sú dielom študentov v ktorých debatujú so svojim učiteľom a obsahujú jeho postoje (kap. 8., 15., 16.); iv.) tri kapitoly bez Sün-c’ovho autorstva a bez reflexie jeho ideí (kap. 7., 14., 24.); v.) dve kapitoly vo forme poézie, kde Sün-c’ nie je autor (kap. 25., 26.); vi.) posledných šesť kapitol (v Jang Liangovom poradí) je dielo chanských literátov (kap. 27. – 32.). Kapitoly, ktoré považoval za najlepšie zhrnutie postojov Sün-c’a sú: 17., 21. – 23. Napr. v 17. kapitole pokladá Sün-c’ove argumenty proti taoizmu za viac rozvinuté ako v staršom diele Meng-c’ ale menej ako v neskoršom Chan Fej-c’. Jang Jün-žu považoval Sün-c’ za rôznorodý text, ktorý obsahoval prídavky neskorších autorov. Vyvinul štyri kategórie dôkazov, že text je heteronómny: rozpory v štýle nadpisov a obsahu; protiklady v myslení; chyby v poradí paragrafov kapitol; nepriame dôkazy prameniace z nesúladov.[2]:121-123
Komentáre
Prvý komentár pochádza z obdobia dynastie Tchang (818) a jeho autor je Jang Liang.[2]:110 Ide o „majstrovské dielo tchangskej učenosti“; porozumenie dielu Sün-c’ by bolo možné aj bez Jangovho komentára, ale „je iste omnoho ľahšie dosiahnuteľné vďaka jeho snahe.“[2]:111-112 Neskôr (okrem zmienok a tlačí počas dynastií Sung a Jüan) bola kniha Sün-c’ mimo záujmu učencov až do 18. storočia.[3]:182
Počas dynastie Čching vznikali nové edície, ktoré boli založené na všetkých zachovaných rukopisných materiáloch[2]:117 vzniklo množstvo komentárov, z ktorých viaceré sú základ pre moderné chápanie textu knihy Sün-c’[2]:118. Ide o komentáre ktorých autori sú: Liou Tchaj-kung (našiel problematické miesta v texte, ktoré sa snažil ozrejmiť pomocou dobovej filológie a tradičnými ideami, ktoré pochádzali z čias dynastie Sung), Chao I-sing (k viac ako 300 miestam textu pridal veľmi obsažné poznámky, ktoré vychádzali z jeho širokých záujmov), Wang Nien-sun (publikoval poznámky z etymológie a fonetiky a fragmenty diela citované v iných prácach), Jü Jüe Jü Čchang a ich zavŕšiteľ Wang Sien-čchien v Sün-c’ ťi-ťie (荀子集解, Xunzi jijie), ktoré obsahuje doslova všetky čínske práce k Sün-c’ až po rok 1891.[2]:118-119 Niekoľko komentárov vzniklo aj v Japonsku.[2]:119
Preklady do západných jazykov
PrekladovSün-c’ do západných jazykov nie je veľa.[4]:37 Existujú dva čiastočné[2]:120 preklady do angličtiny: Dubbsov z roku 1928 (kap. 1. – 2., 4. – 11., 15. – 23.[3]:187) a Watsonov z roku 1963 (kap. 1., 2., 9., 15., 17., 19. – 23.[3]:187). V rokoch 1988 – 1994 vyšel trojzväzkový preklad úplného diela od Johna Knoblocka – „jeho veľkoryso poňatý preklad s rozsiahlymi úvodami a komentármi je považovaný dnes za klasický“[4]:37 a v roku 2014 preklad Erica L. Huttona. Do nemčiny ho preložil Hermann Köstera (1967), do francúzštiny Ivan P. Kamenarović (1987, ²2016). Ruština má čiastočný preklad (s rozborom a komentárom[4]:37), ktorého autor je Vitalij Fiodorovič Feoktistov (1976, ²2005).
↑Názvy podľa.[5] Vo výbere A riekol Majster… (1977, ²1990) majú jednotlivé kapitoly názvy: 1. Povzbudenie do štúdia, 4. O veciach pocty a potupy, 9. O vládnutí, 17. O nebesiach, 23. Prirodzenosť ľudská je v základe zlá. V roku 2000 vyšla časť diela Sün-c’ (9 kapitol) pod názvom Eseje. Jednotlivé kapitoly majú názov: 1. Povzbudenie do štúdia; 2. O sebazdokonaľovaní; 3. O bezpodmienečnostiach; 4. O veciach cti a potupy; 5. Proti fyziognomikom; 6. Proti dvanástim "majstrom filozofom"; 7. O prívržencoch Majstra Kchunga; 8. O poslaní skutočného konfuciánskeho vzdelanca; 9. O vládnutí.
Referencie
↑SÜN-C’. In: LIŠČÁK, Vladimír. Konfuciánství od počátků do současnosti : dějiny, pojmy, osobnosti. Vyd. 1. Praha : Academia, 2013. 464 s. (Orient; zv. 17.) ISBN 978-80-200-2190-8. S. 324 – 325.
↑ abcdeLOEWE, Michael. Hsün tzu 荀子. In: Early Chinese Texts : A Bibliographical Guide. Ed. Michael Loewe. [Berkeley, Calif.] : Society for the Study of Early China; Institute of East Asian Studies, 1993. 546 s. (Early China special monograph series; zv. 2.) ISBN 1-55729-043-1. S. 178 – 189.
↑KNOBLOCK, John. Xunzi : A Translation and Study of the Complete Works. Vol. II : Books 7 – 16. Stanford, Calif. : Stanford University Press, 1990. 380 s. ISBN 0-8047-1771-0.
↑KNOBLOCK, John. Xunzi : A Translation and Study of the Complete Works. Vol. III : Books 17 – 32. Stanford, Calif. : Stanford University Press, 1994. 433 s. ISBN 0-8047-2298-6.
↑KRÁL, Oldřich. Čínská filosofie : pohled z dějin. Vyd. 1. (dot., upr. vyd.). Lásenice : Maxima, 2005. 373 s. ISBN 80-901333-8-X. S. 167 – 171.
↑CUA, Antonio S. Xunzi (Hsün Tzu). In: Encyclopedia of Chinese Philosophy. Ed. Antonio S. Cua. New York : Routledge, 2003. 1020 s. ISBN 0-415-93913-5. S. 821 – 829.
Ďalšia literatúra
Zahraničná
Fung Yu-lan. A History of Chinese Philosophy. Preklad Derk Bodde. 2nd ed. in English. Vol. I. The Periods of the Philosophers (From the Beginnings to circa 100 B.C.). Princeton : Princeton University Press, 1952. 455 s. S. 279 – 311.
KLINE III, T.C. Xunzi 荀子 (The Book of Xunzi). In: The Encyclopedia of Confucianism. Ed. Xinzhong Yao. London : Routledge, 2013. 932 s. ISBN 978-0-415-51522-1. S. 721 – 724.
History of Chinese Philosophy. Ed. Bo Mou. New York : Routledge, 2009. 631 s. ISBN 978-0-415-35688-6. S. 196 – 207.
GOLDIN, Paul R. Xunzi. In: The Stanford Encyclopedia of Philosophy. Ed. Edward N. Zalta. [online] Stanford, CA : The Metaphysics Research Lab, Center for the Study of Language and Information (CSLI), Stanford University, 2018-7-6. ISSN1095-5054. Dostupné online.
V slovenčine a češtine
STŘELEČEK, Jaromír. Čínská filosofie : stručný přehled. 1. vyd. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1969. 74 s. S. 34 – 36.
KRÁL, Oldřich; STŘELEČEK, Jaromír. Úvod do čínské filosofie : historie a texty. Vyd. I. Zväzok I : čínská filosofie do příchodu buddhismu. Praha : Univerzita Karlova, 1979. 174 s. S. 116 – 118.
HRDLIČKOVÁ, Věna. Dějiny čínské klasické literatury. Vyd. 1. Diel 1. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1980. 252 s. S. 80 – 82.
BONDY, Egon. Čínská filosofie. Praha : Sdružení na podporu vydávání časopisů, 1993. 387 s. (Vokno.) ISBN 80-85239-22-1. S. 98 – 105.
CHENG, Anne. Dějiny čínského myšlení. Preklad Helena Beguivinová; Olga Lomová, David Sehnal, Dušan Vávra. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 2006. 688 s. ISBN 80-86685-52-7. S. 199 – 219.
SŁUPSKI, Zbigniew; LOMOVÁ, Olga. Úvod do dějin čínského písemnictví a krásné literatury. 1. vyd. Diel I : Dynastie Shang až období Válčících států. Praha : Karolinum, 2006. 140 s. ISBN 80-246-1267-4. S. 63 – 67.
Preklady
Do slovenčiny
Knižné
Konfucius; Mencius; Sün-c’. A riekol majster… : [z klasických kníh konfuciánstva]. Preklad Marina Čarnogurská. I. vyd. Bratislava : Tatran, 1977. 186 s. (Panteon; zv. 5.) S. 96 – 161. (výber z 1., 4., 9., 17. a 23. kapitoly)
Konfucius; Mencius; Sün-c’. A riekol majster… : z klasických kníh konfuciánstva. Preklad Marina Čarnogurská. Vyd. 2. Bratislava : Tatran, 1990. 216 s. (Panteon; zv. 18.) ISBN 80-222-0089-1. S. 107 – 171. (výber z 1., 4., 9., 17. a 23. kapitoly)
Sün c´. Eseje. Preklad Marina Čarnogurská. Diel 1. Bratislava : Monika a Ján Čarnogurský, 2000. 322 s. ISBN 80-968503-1-8. (9 kapitol)
Sün-c’. O spôsoboch zabezpečovania živobytia. O zložitostiach či jednoduchostiach v spravovaní krajiny : (z eseje O obohatení krajiny). Preklad Marina Čarnogurská. Revue svetovej literatúry, 1994, roč. 30, čís. 4-5, s. 100 – 108. ISSN0331-6269.