Radava
obec
kKostol sv. Ducha
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nové Zámky
Región	Tekov
Nadmorská výška	145 m n. m.
Súradnice	48°05′39″S 18°18′07″V / 48,094167°S 18,301944°V / 48.094167; 18.301944
Rozloha	7,54 km² (754 ha) [1]
Obyvateľstvo	737 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	97,75 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1237
Starosta	Marian Chrenko[3] (nezávislý)
PSČ	941 47
ŠÚJ	503495
EČV (do r. 2022)	NZ
Tel. predvoľba	+421-35
E-mailová adresa	[email protected]
Telefón	035/650 58 70, 035/ 650 58 71, 035/650 58 31
Fax	035/658 23 31
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Radava
Webová stránka: radava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Radava je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Obec Radava sa nachádza v Požitaví na cestnom ťahu Šurany - Levice, neďaleko Podhájskej. Stred obce Radava leží v nadmorskej výške 145 m n. m. Obec sa rozkladá na menších vŕškoch a rovinách. Radava leží 10 kilometrov od mesta Šurany a 80 kilometrov od hlavného mesta Bratislava.

Hoci prvý známy záznam o Radave je z roku 1237, keď bol uhorským panovníkom kráľ Belo IV., samotná obec a jej široké okolie majú oveľa staršiu históriu. Z archeologických výskumov sa predpokladá, že v Radave bolo osídlenie už v neolite v čase 6000 až 3000 rokov pred Kr. V lokalite sa nachádza aj sídlisko volútovej – lineárovej kultúry. Je to najstaršia známa roľnícka kultúra v Európe (asi z čias 5. tisícročia pred Kr.). V druhej polovici 20. storočia boli objavené aj artefakty z doby bronzovej, staroslovanské sídlisko z čias kniežaťa Pribinu, Rastislavovej a Svätoplukovej ríše z 9. storočia. Niekdajšia Radava sa delila na dve osady. V polovici 15. storočia sa spomína Kostolná Radava a od roku 1534 je písomne doložená aj Malá Radava - Kys Rendwe.

• Rímskokatolícky kostol sv. Ducha, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1767. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby, ktorá bola ale zasvätená sv. Petrovi. Donátorom stavby súčasného kostola bol Štefan Motešický. V rokoch 1981-1985 prešiel komplexnou obnovou. Pod loďou kostola sa nachádza krypta rodiny Dóriovcov. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s lunetami, loď je zaklenutá troma poľami pruskej klenby. Nachádza sa tu klasicistický oltár s maľbou Zoslanie sv. Ducha z roku 1815 od Franza Schöna z Viedne.^[4] Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s volútami vo forme rizalitu. Je lemovaná nárožným zaoblením a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou. Priečelie je lemované dvoma nikami so sochami svätcov.

• 
  Kostol sv. Ducha
• 
• 
  Detail veže
• 
  Sochy svätcov v nikách
• 

V Radave je vo veľkej miere rozvinuté poľnohospodárstvo. Darí sa vinohradníctvu i pestovaniu zeleniny a rôzneho druhu ovocia.

V obci sa nachádza knižnica a Dom kultúry, ktorý slúži rôznym kultúrnym a spoločenským podujatiam, diskotékam, či svadbám. Športovým nadšencom je k dispozícií futbalové ihrisko a Športový klub s posilňovňou a stolným tenisom. V obci je aj moderný rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda postavený a posvätený v roku 1970 a konsekrovaný až 13. októbra roku 1991. Jeho autormi sú Ing. akad. arch. Vladimír Záborský a Ing. Ján Jendželovský s manželkou Alicou. Autorom vitráží je Ak. arch. Ján Šimo-Svrček. Na čelnom murive je farebná vitráž patrónov sv. Cyrila a Metoda. Táto i všetky ostatné farebné vitráže okien boli vyhotovené v roku 1971. V sakristii sa nachádza novogotický oltár premiestnený z bohostánku Ducha Svätého.

• Oficiálna stránka obce

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Radava