Pohon zabezpečovalo vysokotlakých 12 kotlov, ktoré poháňali 3 turbíny a výsledný výkon bol až 133 631 ks. Rýchlosť lode bola pri ideálnych podmienkach 33 u., v praxi 32,5 u.
Bočný pancierový pás, 70-80 mm sa na prove a korme zužoval na 30-50 mm. Paluba bola chránená dvoma pásmi panciera a to prvý v hrúbke 12-20 mm a druhý 20-50 mm. Veže hlavného kalibru 70-105 mm, barbety a veliteľská veža až 50-150 mm.
Výzbroj
Hlavná výzbroj pozostávala z ôsmich diel kalibru 203 mm (8"/60 cal) v štyroch dvojhlavňových vežiach SK C/34, s dostrelom 33 500 m. Pomocnú výzbroj tvorilo dvanásť diel kalibru 105 mm uložených v šiestich dvojhlavňových polootvorených vežiach typu Dopp L/31, s dostrelom 17 700 m. Proti lietadlám sa dalo použiť aj pomocné delostrelectvo kalibru 105 mm, no len na ochranu proti lietadlám bolo nainštalovaných šesť 37 mm kanónov a osem kanónov kalibru 20 mm. Dvanásť torpédometov kalibru 533 mm, v strednej časti lode po štyroch trojhlavňových kompletoch.
Katapult sa nachádzal v strednej časti lode. Loď mohla niesť tri hydroplány, pravdepodobne typu Arado Ar 196.
Z aktívnej služby bol vyradený 7. mája1945, fakticky na konci II. sv. vojny. Po vojne ho prevzali pod názvom USS Prinz EugenSpojené štáty, ktoré ho vyradili z prevádzky a použili na testy jadrových zbraní na mori. Prečkal testy Able a Baker v júli1946, aj keď už zasiahnutý rádioaktivitou, bol presunutý k atoluKwajalein a 22. decembra 1946 potopený neďaleko Enubuj. V roku 1978 bola vytiahnutá lodná skrutka a umiestnená v Nemecku v kielskom námornom pamätníku Laboe.
.svg)