Prepadnutie chaty na Veľkom boku bola úspešnou protipartizánskou akciou nemeckej Abwehrgruppe 218 známej pod menom „Edelweiss“. Jednotka dňa 26. decembra 1944 prepadla horské chaty na Homôľke a Veľkom boku v Nízkych Tatrách obsadené partizánmi brigád Jánošík a Gottwald, povstaleckými vojakmi a príslušníkmi styčných misií západných Spojencov v Slovenskom národnom povstaní.[1]:181. Pri prepade boli chaty vypálené, partizáni vytlačení a jednotka Edelweiss zajala príslušníkov misií OSS pod vedením poručíka Jamesa Holt Greena a SOE majora Johna Sehmera, ako aj povstaleckého stot. Jána Staneka.
Predohra
Americká misia OSS poručíka Holta Greena bola vysadená 17. septembra 1944 na povstaleckom letisku Tri Duby.[2]:210 Deň po pristátí americkej misie zoskočila padákmi na povstalecké územie štvorčlenná britská misia majora SOE Johna Sehmera.
V čase rozpadu organizovaného povstaleckého odporu sa pod Kráľovou hoľou 29. októbra pridala k partizánom 2. a 3. oddielu brigády Jánošík skupina jednej ženy a 4 amerických a anglických dôstojníkov z misie OSS poručíka Holta Greena. Američania prostredníctvom partizánskej vysielačky nadviazali spojenie so základňou v Taliansku. V nasledujúcich dňoch k partizánom prišli ďalší americkí a anglickí dôstojníci, medzi ktorými boli aj americký poručík James Holt Green a anglický poručík Robert Brown.[3]:168-169
26. novembra sa partizáni brigády Jánošík presunuli na turistickú chatu na Veľkom boku. V chate sídlil v tom čase aj veliteľ partizánskej brigády Gottwald Kvitinskij s 30 partizánmi. Americko – britské misie, stot. Stanek a dvaja vojaci sa pre nedostatok miesta usídlili na opustenej chatke medzi Polomkou a Veľkým bokom na Homôľke.[3]:171 Misie žiadali rádiotelegraficky o zhodenie zásob a partizáni niekoľkokrát zapálili vatry na Homôľke, no americké lietadlá sa pre hmlu nad Alpami vracali bez úspechu na základňu v Taliansku.[3]:173
24. decembra pri návrate zo Štedrovečernej akcie komisár brigády Gottwald Vojtech Kraut varoval osadenstvo chaty na Homôľke a vyzval na postavenie stráží.[3]:175
Prepad
Dňa 26. decembra vykonali nemecké jednotky vrátane skupiny Edelweiss neočakávaný prepad partizánov na Veľkom boku. 400 mužov vybavených lyžami a mínometmi cestou narazilo na chatu na Homôľke, na ktorú zaútočili a streľbou zranili stot. Staneka. Unikol len jeden zranený vojak, ktorý sa cez okno odplazil do lesa a následne podal partizánom správu. Americká a britská misia sa vzdala bez boja.[3]:175
Nemecké jednotky postupovali ďalej na Veľký bok, kde bolo v tom čase na chate asi 20 partizánov (zvyšok bol na bojových akciách). Volaním v ruštine a čudnými uniformami zmiatli časť partizánov. Partizáni Jozef Oravec, Eugen Weiss a Hans Koger vykročili napriek zákazu veliteľa Kvitinského v ústrety prišelcom a následne boli zajatí. Matúš Hronec a Vojtech Kraut spustili paľbu a podarilo sa im chvíľu nepriateľa zadržať. Partizáni pred Nemcami ustúpili do lesa. Nemecké jednotky následne chatu na Veľkom boku vypálili aj s partizánskymi zásobami.[3]:175
Dohra
Zhodou okolností sa 26. decembra podarilo americkým letcom zhodenie zásob. Z 36 nákladných padákov partizáni našli neskôr 20 necelých kusov.[3]:184
Partizánska rozviedka 2. oddielu brigády Jánošík pod velením Jozefa Vetošku v Beňuši zistila, že pozície partizánov prezradil nemeckej Abwehrgruppe 218 Bandy Göndör, syn mäsiara a krčmára z Beňuša. Partizánom sa ho podarilo zabiť pri prepade auta v Bujakove 5. januára 1945, kde zahynul aj major wehrmachtu, strážca a vodič.[3]:176-177
Po porážke na Veľkom boku sa 2. a 3. oddiel brigády Jánošík presunul do Ráztockej doliny a po ďalších presunoch sa 1. februára 1945 pri Liptovskej Tepličke spojil s Červenou armádou.[3]:186
Príslušníci americkej a britskej vojenskej misie vrátane poručíka Greena boli po zajatí uväznení v koncentračnom tábore Mauthausen, kde boli 26. januára 1945 Nemcami zavraždení. James Holt Green bol posmrtne vyznamenaný oceneniami Purpurové srdce, Distinguished Service Cross a medailou vojnového zajatca.[4]
Stot. Stanek bol väznený v Banskej Bystrici a Bratislave. 18. januára 1945 bol prevezený do Berlína a následne do zajateckých táborov v Nemecku. 30. apríla 1945 bol vyslobodený talianskymi partizánmi v južnom Tirolsku.[1]:223
Vypálená turistická chata na Veľkom boku nebola po vojne obnovená.
Referencie
- ↑ a b c CSÉFALVAY, František. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013. Dostupné online. Archivované z originálu.
- ↑ LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava : Slovart spol. s r.o., 2008. ISBN 978-80-8085-575-8.
- ↑ a b c d e f g h i BIELIK, Ernest. Partizánska brigáda Jánošik. 1.. vyd. [s.l.] : Ústav marxizmu leninizmu ÚV KSS, nakladateľstvo Pravda, 1986.
- ↑ LT James Holt Green [online]. [Cit. 2024-12-08]. Dostupné online.
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
