Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1634. Historici predpokladajú, že obec bola osídlená už skôr ako v tomto roku. Na severnej strane Kráľovej hole sa usadili goralskí kolonisti, ktorí prišli zo slovensko-poľského pomedzia. Dokladom toho je dodnes zachované originálne nárečie, ktoré prevzalo mnohé slová z poľského jazyka. Toto pozoruhodné nárečie sa používa ešte aj dnes v ustálenej podobe v dôvernom familiárnom a bežnom pracovnom , ale aj zábavnom styku. Lesnatý kraj pod Kráľovou hoľou kolonisti osídlili na popud liptovsko-hrádockého panstva. Obyvatelia novovzniknutej obce predovšetkým ťažili drevo v lesoch. Obrábali úzke pásiky polí a na pasienkoch chovali dobytok. Drevo splavovali v koryte Čierneho Váhu do Liptovského Hrádku.[4]
V rokoch 1912 – 1972 viedla z Liptovského Hrádku údolím Čierneho Váhu Považská lesná železnica, ktorej jedna z vetiev zachádzala i do Liptovskej Tepličky.
Obec bola v decembri 1944 čiastočne vypálená počas povstaleckých bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo 17 budov.[5]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1759. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1706. Obnovou prešiel v roku 1803. Autorom výmaľby kostola z roku 1952 je E. Flašár. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami, svätyňa pruskou klenbou. Zariadenie kostola je historizujúce z tirolských dielní z konca 19. storočia. Zo staršieho inventára sa dochovala kazateľnica zo začiatku 19. storočia a rokokovákrstiteľnica z roku 1770.[6] Priečeliu kostola dominuje mohutná veža členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. Po stranách priečelia sa nachádza pár ník so sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Floriána.
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Zaujímavosti
Ľudové pivničky
V okolí obce sa zachovali unikátne, hlboko vyhĺbené pivničky. Každoročne sa tu konajú Folklórne slávnosti pod Kráľovou hoľou.
Nárečie
Ukážka nárečia, o sadení smriečkov rozprávala Anna Šebestová, rod., Smolárová v roku 1953:
"Ešče v marcu iďeme do śnegovich jam śneg nośiť. Tam je taka jama, jak ta kuchina medze śihlakami, abe beu ťen. A teraz vebereme śihláčki ze školnice, potem ich počiceme, každich sto še zvjonže a potem še po ťisicke ukuada do tej śnegovej jame. Keť skape śnek, začneme zakopovať a śihlački saďiť. Ale to še mauo inakši. To śe mauo tag napisať: S tej jame śe te śihlački bero do bremen na cherbet a śe zaneso tam, ďe śe iďe zakopovať a teraz uš kopeme jamki a saďime do nich śihlački. Jedno od drugego meter".[4]
Turistika
Poloha obce vytvára dobré podmienky na horskú cyklistiku, letnú i zimnú turistiku a je jedným z východiskovým bodom pre výstup na Kráľovu hoľu.
.JPG)
