Právna normaPrávna norma je označenie pre jeden všeobecne záväzný príkaz, zákaz alebo dovolenie vyplývajúce z právneho poriadku vrátane nástrojov a zmocnení k jeho dosiahnutiu alebo vymáhaniu. Spravidla právny predpis (napríklad zákon, vyhláška a pod.) obsahuje niekoľko právnych noriem. Obvykle nie je právna norma v predpise uvedená ako súvislá časť textu, ale je ju treba z rôznych častí textu alebo rezných predpisov extrahovať alebo dedukovať. Niektoré aspekty právnej normy môžu byť vyjadrené napríklad systematickým zaradením textu do právneho predpisu namiesto explicitného vyjadrenia. Preto sa zdá byť presnejšie pozerať na text právneho predpisu nie ako na súbor noriem, ale ako súbor pravidiel, z ktorých sa dajú pomocou výkladu individuálne právne normy extrahovať. Niektoré právne normy nemajú samostatný zmysel, ale majú charakter spresnenia, doplnenia alebo obmedzenia inej právnej normy alebo výnimky z nej. (napr. § 478 Občianskeho zákonníka (40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) - Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.) Štruktúra právnej normyPrávnu normu opisovali najmä starší teoretici tzv. trojprvkovou štruktúrou právnej normy:
V novšej literatúre sa hovorí o zdvojenej štruktúre právnej normy:
Základným rozdielom je idea, podľa ktorej aj sankcia je len druhom dispozície (jej aplikáciu však spravidla zabezpečuje donucovací orgán). Príklad
|
