PROFILPELAJAR.COM

	Jeskyně Pekárna
	národná prírodná pamiatka
Štát	Česko
Región	Juhomoravský kraj
Okres	Okres Brno-venkov
Lokalita	Mokrá-Horákov
Nadmorská výška	390 - 400 m n. m.
Súradnice	49°14′31.02″S 16°44′45.88″V / 49,2419500°S 16,7460778°V
Rozloha	14 ha
Vznik	31. december 1933
- Vyhlásil	Ministerstvo školstva a národnej osvety
Správa	CHKO Moravský kras
Kód AOPK ČR	143
	Jeskyně Pekárna Poloha na mape Česka
	Wikimedia Commons: Category:Pekárna Cave
	Webová stránka: Biolib.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°14′31.02″S 16°44′45.88″V / 49,2419500°S 16,7460778°V

Pekárna (predtým tiež Kostelík alebo Díravica, 361 m n. m.) je veľká tunelovitá jaskyňa v južnej časti Moravského krasu, v katastrálnom území Mokrá u Brna (súčasť obce Mokrá-Horákov), 1,5 km juhovýchodne od obce Ochoz u Brna. Svojim až 6 m vysokým a 23 m širokým portálom sa otvára do údolia Říčky. Predstavuje významné archeologické nálezisko, ktoré je chránené ako kultúrna pamiatka Českej republiky.

Jaskyňa je tvorená jedinou 64 m dlhou chodbou, ktorá je takmer až na koniec osvetlená denným svetlom. Koniec jaskyne tvorí veľký balvanitý zával pod komínom. Existuje predpoklad, že chodba mieri za závalom ďalej smerom na Hostěnice, ale pokusy o preniknutie závalom pomocou dvoch štôlní v rokoch 1947, 1952 a 1959 neviedli k úspechu. Jaskyňa zrejme predstavuje paleovýverovú jaskyňu vôd, tečúcich od dnešného Hostěnického prepadania.

Archeológia

Jaskyňa je jedinečnou archeologickou lokalitou, ktorá bola skúmaná radom archeológov - 1880 Jan Knies, 1881 Jindřich Wankel, 1884-1885 Martin Kříž atď., najviac ju preslávil výskum prof. Karla Absolona v rokoch 1925-1930; plošinu pred jaskyňou skúmal v rokoch 1954 a 1961-1965 Bohuslav Klíma a v rokoch 1986-1987 Jiří Svoboda (obaja Archeologický ústav Brno). Výskumy preukázali osídlenie od obdobia paleolitu cez neolit (kultúra s lineárnou keramikou), dobu bronzovú až po dobu halštatskú (kultúru horákovskú). Paleolitické osídlenie, ktoré je samozrejme najvýraznejšie, začína už stredopaleolitickým micoquienom, ojedinelé nálezy svedčia pre počiatok mladšieho paleolitu, ťažisko osídlenia a najdôležitejšie nálezy však boli v 2-3 vrstvách, spadajúcich z väčšej časti do prvého teplejšieho výkyvu neskorého glaciálu (do stáročia okolo roku 11 000 pred Kr.) a patrili magdalénienu: niekoľko ohnísk, kosti soba, koňa a hojne zajaca, zbrane a nástroje nielen kamenné, ale aj početné kostené a parohové. Z nálezov sú preslávené najmä rytiny na konských rebrách, "Súboj bizónov" (nález z roku 1927) a "Pasúce sa kone" (1963), zobrazujúce dva, pre tunajšieho lovca zrejme najvýznamnejšie druhy zveri, ďalej na prevŕtané parohy vyryté dva medvede alebo konské aj iné zvieracie hlavy na lyžicovitých kostených predmetoch. Tieto rytiny sú unikátne tým, že ide o prvé dochované stvárnenie ohraničenej scény oproti bežným nálezom rytín a malieb jednotlivých (alebo viac nesúvisiacich) objektov. Nálezy zo starších vykopávok sú uložené a vystavené predovšetkým v Ústave Anthropos Moravského zemského múzea v Brne, mladšie potom v Archeologickom ústave Brno.