Turisticky nie je Výhon dostatočne docenený, hoci ide o neobyčajne významné územie, či už z hľadiska paleontologického, kultúrno historického, zoologického či botanického. Na jeho vrchole stojí od roku 2009 drevená rozhľadňa Akátová věž vysoká necelých 18 metrov.[2]
Poloha
Výhon (355 m n. m.) je nápadnou geomorfologickou dominantou pri okraji nivy rieky Svratky južne od Brna vystupujúcou nad hladinu rieky o viac ako 170 metrov a tým je tiež najvyšším vrchom Dyjsko-svrateckého úvalu. Celé územie prírodného parku je silne antropogénnymi vplyvmi ovplyvnené a upravené. Prudké svahy sú dnes charakterizované mozaikou vinohradov, intenzívnych a extenzívnych sadov, políčok a záhrad, trávnatých medzí pozdĺž ciest a stepných trávnatých lád. Na rovinatejších miestach, predovšetkým v horných partiách Výhonu, sú veľké plochy vinohradov a ornej pôdy. Niekoľko menších lesíkov nemá prirodzenú druhovú skladbu drevín a sú poznamenané výsadbami agáta bieleho – agátu (Robinia pseudoacacia) a borovice lesnej (Pinus sylvestris).[1]
Výhon je jednou z najbohatších treťohorných paleontologických lokalít na Morave. Z geologického hľadiska je budovaný terciérnymi morskými sedimentami spodného bádenu, vystupujúcimi v centrálnej a severnej časti elevácie a sedimentami karpatu, nachádzajúcimi sa v južnej a východnej časti. Horniny oboch jednotiek sú často prekryté pleistocénnymisprašami mnohokrát značnej mocnosti.[1]
Morská fauna tu bola systematicky zbieraná od polovice minulého storočia. Už v roku 1893 tu boli J. V. Procházkom popísané: dierkavce (Foraminifera – 157 druhov), početné ihličky morských húb (spongií), koralovce (Anthozoa – 5 druhov), ostne a doštičky ježoviek (Echonoidea), machovky (Bryozoa – 30 druhov), schránky lastúrnikov (Bivalvia – 30 druhov), ulitníky (Gastropoda – 28 druhov), lastúrnatky (ostracoda – 44 druhov), fúzonôžky (Cirripedia – 2 druhy) a 14 druhov rýb.[1]
Najvýznamnejšia lokalita na Výhone, Židlochovický hliník, je od roku 1978 medzinárodne uznávanou štandardnou lokalitou (faciostratotypom) vrchnej časti spodného bádenu, stratigrafického podstupňa Moravy (badenién, miocén, treťohory). Z tejto lokality pochádza aj unikátny nález veľrybej spodnej čeľuste a žraločie zuby, z ktorých najviac zaujme obrí zástupca rodu Carcharodon.[1]
Počas ornitologického prieskumu v hniezdnych obdobiach 1995 – 1996 bolo na území navrhovaného prírodného parku registrovaných 66 druhov vtákov, z toho v 16 prípadoch ide o druhy osobitne chránené podľa zákona č. 114/1992 Zb. o ochrane prírody a krajiny.
Z osobitne chránených druhov stavovcov sa ďalej na území parku vyskytujú početná populácia silne ohrozenej jašterice krátkohlavej (Lacerta agilis) a zistený bol aj výskyt silne ohrozeného slepúcha lámavého (Anguis fragilis). Pravdepodobný je tiež výskyt kriticky ohrozenéhosysľa pasienkového (Citellus citellus), hoci doteraz nebol nájdený.[1]
Celé územie prírodného parku je významným stanovišťom zveri a teda významné z hľadiska poľovníctva. Predovšetkým srnec (Capreolus capreolus), bažant obyčajný (Phasianus colchicus) a zajac poľný (Lepus europaeus) tu nachádzajú dostatok potravy a možností úkrytu pre celoročný výskyt aj rozmnožovanie, teda toho, čoho je v okolitej krajine v posledných desaťročiach výrazný nedostatok.[1]
Masív Výhonu, pohľad zo severovýchodu. Na úpätí vpravo obec Blučina.
Archeológia
Kopec Výhon (355 m n. m.) je najvyššia a morfologicky najvýraznejšia elevácia, nachádzajúca sa na spojnici dvoch v praveku najhustejšie osídlených oblastí, brnianskou kotlinou a Pavlovskými vrchmi. Preto tiež bola jeho strategická poloha od pradávna často vyhľadávaná.
Prvé osídlenie sa datuje do obdobia paleolitu. Z tejto doby poznáme v priestore výhon 7 lokalít, z ktorých sú najvýznamnejšie Cezavy s nálezom mamutej spodnej čeľuste, zlomku kla a kostí. Z obdobia neolitu bolo zatiaľ objavených 6 lokalít. Najväčší význam má sídlisko kultúry lineárnej keramiky z Cezav. Doba bronzová je na Výhone zastúpená 8 lokalitami (kultúra únětická, veteřovská, stredodunajská mohylová kultúra, velatickej fázy popolnicových polí).
V rokoch 1948 – 1960 tu prebiehal systematický archeologický prieskum, ktorý bol obnovený v roku 1983 a trvá dodnes.[1]
