Otto Vízner (* 6. jún 1920, Ľubietová – † 11. február 1990, Ľubietová) bol slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ.
Životopis
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (do roku 1939), teológiu v Bratislave. Kaplán v Ľubietovej, Spišskej Novej Vsi, Necpaloch a v Prešove, profesor-katechéta na gymnáziu v Martine (od roku 1946). Politicky prenasledovaný, odsúdený vo vykonštruovanom procese proti skupine evanjelických kňazov. Po prepustení robotník vo Zvolene a Banskej Bystrici. Činný v obrodnom hnutí cirkvi (1968). Autor učebnice Vierouka a mravouka (1949), v rukopise ostala dizertačná práca Božie ustanovenie života (1953). Prekladateľ diela Symbolické knihy (preklad pripravený 1951, vyšiel až 1992), odborných článkov. Niekoľko statí publikoval v Lutherische Rundschau.
Zomrel v Ľubietovej 11. februára 1990 vo veku 69 rokov na infarkt.[1]
Referencie
- ↑ a b c d MOLNÁR, Tibor. Spomíname na vzácnych evanjelikov: Otto Vízner [online]. ECAV, 2020-06-06, [cit. 2020-06-06]. Dostupné online.
Literatúra
Externé odkazy