Novohradská župa bola župa v Česko-Slovensku, vytvorená z uhorskej Novohradskej župy. Existovala v rokoch 1918 – 1922, mala rozlohu 1 766 km² a jej správnym centrom bol Lučenec.
Historický vývoj
Po vyhlásení Martinskej deklarácie dňa 30. októbra 1918, ktorou sa Slovensko vyčlenilo z Uhorska a pričlenilo k novo vzniknutému Česko-Slovensku, zostalo slovenské územie dočasne rozdelené na administratívne celky vytvorené Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola aj Novohradská župa, ktorá vznikla zo severnej slovenskej časti pôvodnej uhorskej Novohradskej župy.[1] V čele župy stál vládou menovaný župan, ktorý disponoval všetkými právomocami, zatiaľ čo samosprávna funkcia župy bola potlačená.[2] Sídlo župy sa nachádzalo v Lučenci[1] a župa existovala do 31. decembra 1922. K 1. januáru 1923 bolo na Slovensku vytvorené nové župné zriadenie, ktoré bolo pôvodne plánované pre celé Česko-Slovensko, no realizované bolo iba na Slovensku.[3] Územie bolo začlenené do Zvolenskej župy so sídlom vo Zvolene.
Geografia
Novohradská župa sa nachádzala na juhu stredného Slovenska, v regióne Novohrad, prevažne v povodí rieky Ipeľ. Na západe hraničila s Hontianskou župou, na severe so Zvolenskou župou, na východe s Gemersko-malohontskou župou a na juhu s územím Maďarska.[4]
Administratívne členenie
V roku 1919 sa Novohradská župa členila na tri slúžnovské okresy (Halič, Lučenec a Modrý Kameň) a Lučenec ako mesto so zriadeným magistrátom, ktorý bol na úrovni okresu.[5]
Referencie
- ↑ a b VOLKO, Viliam. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2007, [cit. 2024-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Volko–Kiš, s. 29.
- ↑ Volko–Kiš, s. 37–38.
- ↑ Volko–Kiš, príloha 4.
- ↑ TIŠLIAR, Pavol. Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919. Príspevok k populačným dejinám Slovenska. Bratislava : STATIS, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-85659-46-7. S. 129–130.
Pozri aj
Zdroj