Norad Kumaritašvili tragicky zahynul po tom, ako utrpel vážne zranenie počas jedného z tréningov na Zimných olympijských hrách2010.[1]
Ocenenia
Gruzínsky prezident Micheil Saakašvili prisľúbil, že v Bakuriani, neďaleko rodiska Norada Kumaritašviliho, vybudujú novú sánkarskú dráhu venovanú jeho pamiatke.[3]
Nehoda, smrť a pocty
Nodar Kumaritašvili zomrel 12. februára2010 po tragickej nehode na Zimných olympijských hrách2010 vo vo Vancouvri.[1][4][5] Len pár minút po tom, ako utrpel vážne zranenie počas jedného zo sánkarských tréningov v disciplíne mužov jednotlivcov, keď v rýchlosti 144,84 km/h[6] nezvládol 16. zákrutu trate nazvanú Thunderbird a následne ho vymrštilo medzi oceľové nosníky, do ktorých aj zátylkom narazil.[7] Zdravotný tím mu na mieste okamžite poskytol pomoc, previezli ho do nemocnice, no tam nakoniec zomrel.
Všetky zvyšné tréningové jazdy okamžite zrušili, uvažovalo sa o presunutí pretekov na iný termín (čomu sa nakoniec nevyhovelo)[8], Gruzínsko zvažovalo či nastúpi na otvárací ceremoniál, no napokon nastúpilo a celý štadión sa pri príchode gruzínskej výpravy postavil a začal tlieskať. Tím si počas otváracieho ceremoniálu uctil pamiatku čiernymi páskami na rukávoch. Podobne aj vlajkonosič Iason Abramašvili[9] nemával hlavnou vlajkou a ako ostatní členovia nemali v ruke ani menšie vlajky. Na všetkých športoviskách spustili vlajky na pol žrde. Niekoľko hodín po smrti zriadili fanúšikovia provizórny oltár.[10]Gruzínski športovci uvažovali či na pamiatku k smrti neodstúpia z Hier, no napokon sa rozhodli ostať a bojovať za zosnulého člena tímu. Prezident Micheil Saakašvili prisľúbil, že v Bakuriani vybudujú novú sánkarskú dráhu venovanú práve zosnulému Kumaritašvilimu. Bakuriani je populárne lyžiarske stredisko v oblasti Boržomi, rodiska zosnulého pretekára.[3] Aj slovenskí sánkari v zložení Jana Šišajová, Veronika Sabolová, Ján Harniš, Branislav Regec a aj tréneri Ľubomír Mick s Rastislavom Drajnom prejavili úctu zosnulému, keď počas otváracieho ceremoniálu mali na rukáve kabátu čiernu pásku.[11] V sobotu, 13. februára, nastúpili všetci sánkarskí pretekári na ZOH s čiernym pruhom na helme.
Podľa predbežných výsledkov vyšetrovania smrť nezapríčinila chybne postavená dráha, ale ľudský faktor pretekára.[6] Rakúsky portál orf.at priniesol informáciu, že počas nehody mal jazdec preťaženie 4-5G.[12]
Po britskom sánkarovi Kazimierzovi Kayovi-Skrzypeskimu, austrálskom lyžiarovi Rossovi Milneovi (obaja Innsbruck 1964) a švajčiarskemu rýchlostnému lyžiarovi Nicolasovi Bochatayovi (Albertville 1992) je štvrtým súťažiacim, ktorý zomrel na následky zranenia Zimných olympijských hrách, ktoré utrpel priamo počas súťaže. Okrem iného, na Hrách v Calgary 1988 zomrel člen rakúskeho lekárskeho tímu Jorg Oberhammer po tom, čo ho prešlo snežné pásové vozidlo.
Kumaritašvili nedokončil i druhú zo šiestich tréningových jázd, no pri tej žiadne zranenia neutrpel.
Túto trať už po prvých nehodách kritizovalo veľa významných športovcov súťažiacich v tobogane, napríklad taliansky sánkar Armin Zöggeler, dvojnásobný olympijský víťaz a päťnásobný majster sveta či Amy Williamsová, britská reprezentantka v skeletone, ktorá získala striebornú medailu na Majstrovstvách sveta 2009. Andi Schmid, jeden z významných predstaviteľov britského skeletonu si však myslí, že pretekári by byť viac zoznámení s traťou, hlavne keď štartujú aj menej skúsení pretekári, pretože práve kontakt s traťou je v tomto športe veľmi dôležitý.
Po tejto tragickej udalosti sa organizátori rozhodli zvýšiť výjazd z inkriminovanej zákruty, aby sa predišlo podobným nešťastiam a pristúpili k bližšie nešpecifikovanej zmene profilu ľadu.[6][13]
Thomas Bach, viceprezident Medzinárodného olympijského výboru: „Je to tragédia. Naše prvé myšlienky sú s jeho rodinou a jeho tímom. Vrhá to tragický tieň na otvorenie hier, na ktoré sme sa tak tešili.“
John Furlong, šéf exekutívy ZOH 2010: „Nodar prišiel do Vancouveru žiť svoj olympijský sen. Mal byť súčasťou oslavy športu. To, čo sa stalo je obrovská tragédia. Na takéto niečo sme neboli pripravení... Hovorili sme už s rodinou zosnulého, sme pripravení podať celej jeho rodine pomocnú ruku v maximálnom možno rozsahu. Vyšetrovanie tejto tragédie sa už začalo.“
Raffaele Pagnozzi, generálny sekretár EOV: „V takomto momente smerujú naše myšlienky k rodine, gruzínskemu tímu a ich športovcom.“
Stephen Harper, kanadský premiér: „Všetci Kanaďania sú hlboko zarmútení z tragickej smrti člena gruzínskeho olympijského tímu. Jeho súťaživý duch a obetovanie sa svojmu športu zostane natrvalo v pamäti hier.“
Joe Biden, viceprezident USA: „Gruzínci sú národ, ktorý toho v posledných troch-štyroch rokoch dosť vytrpel. Je to malý národ s 5 miliónmi.“
Referencie
↑ abcdOlympijská tragédia. Po ťažkej nehode zomrel gruzínsky sánkar [online]. pravda.sk, 12. február 2010. Dostupné online.
↑Luge-Dead Georgian just wanted to live his dreams [online]. sports.yahoo.com, 13. február 2010. Dostupné online.(po anglicky)
↑Georgian luger killed in training [online]. torontosun.com, 12. február 2010, [cit. 2010-02-13]. Dostupné online. Archivované 2010-02-15 z originálu.(po anglicky)
↑VIDEO: Gruzínec Kumaritašvili prvou obeťou vo Vancouveri [online]. osporte.sk, 12. február 2010. Dostupné online.
↑ abcSmrť Kumaritašviliho zapríčinila ľudská chyba, nie dráha [online]. osporte.sk, 13. feburár 2010. Dostupné online.
↑Smrt zasáhla hry, po děsivé nehodě se zabil sáňkař z Gruzie [online]. sport.cz, 12. február 2010. Dostupné online.(po česky)
↑Napriek úmrtiu Kumaritašviliho súťaže podľa plánu [online]. osporte.sk, 13. feburár 2010. Dostupné online.
↑Flag bearer Abramashvili of Georgia leads his country's delegation during the opening ceremony ... [online]. fotoglif.com, 12. február 2010, [cit. 2010-02-13]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.(po anglicky)
↑Vo Whistleri provizórny oltár na pamiatku Kumaritašviliho [online]. osporte.sk, 13. február 2010. Dostupné online.
↑Slováci si Gruzíncovo úmrtie uctili čiernymi páskami [online]. osporte.sk, 13. február 2010. Dostupné online.
↑VIDEO: Gruzínec mal v momente smrteľnej nehody preťaženie 4-5G [online]. osporte.sk, 13. feburár 2010. Dostupné online.