Nikosthenov maliar

Atický červenofigúrový kylix zobrazujúci bohov Thanata a Hypna dvíhajúcich Sarpédonovo mŕtve telo, maliar: Nikosthenov maliar, hrnčiar: Pamfaios, cca 510 – 500 pred Kr., British Museum 1841,0301, Londýn

Nikosthenov maliar bol grécky maliar červenofigúrových váz, činný približne v rokoch 520 až 500 pred Kr.[1]

Nikosthenov maliar bol aténsky maliar váz, ktorého skutočné meno nie je známe. Britský znalec umenia John Beazley ho hlavne na základe štylistickej analýzy nazval Nikosthenovým maliarom po hrnčiarovi Nikosthenovi, autorovi troch signovaných váz (ΝΙΚΟΣΘΕΝΕΣ ΕΠΟΙΕΣΕΝ = vyrobil to Nikosthenes[2]), ktoré tento maliar vyzdobil (menom vyhradeným pre tohto umelca, ktorý maľoval výlučne červenofigúrovou technikou, kým ten maliar, ktorý Nikosthenove vázy zdobil čiernofigúrovou technikou, je známy ako Maliar N – N = skratka Nikosthenes [1]).[3] Nikosthenov maliar spolupracoval aj s hrnčiarom Pamfaiom (vyzdobil mu najmenej sedem signovaných váz[1]), o ktorom Beazley uvádza, že mohol byť mladším partnerom hrnčiara Nikosthena.[4] Nikosthenov maliar bol spomedzi maliarov spolupracujúcimi s hrnčiarmi Nikosthenom a Pamfaiom najužšie spojený, pretože väčšina jeho zachovaných váz má ich podpis a pretože sa zdá, že žiadna jeho váza nemá podpis iného hrnčiara. Zatiaľ čo sú niektoré z mnohých váz zdobených napr. Oltom alebo Epiktétom signované aj inými hrnčiarmi.[5]

Jeho ruke je na základe štýlu maľby pripísaných veľké množstvo červenofigúrových váz rôznych tvarov, medzi ktoré patrí kantharos, skyfos alebo pyxis, ale jeho špecializáciou bola výzdoba kylikes (na začiatku maľoval kylikes s očami, typu A).[6] Vo výbere tém zobrazení prevažujú u neho mytologické scény, a to najmä dionýzovské (napr. scény so satyrmi a orgiami, často sprevádzanými hudobnými nástrojmi). V čase, keď bol Nikosthenov maliar aktívny, boli dionýzovské námety až tak populárne, že neboli o nič viac charakteristické pre jedného maliara ako pre iného.[7] Jeho maliarske diela majú často nižšiu úroveň (postavy tu pôsobia strnulo a sú proporčne nevyvážené), ale niektoré sú umelecky prepracovanejšie. Príkladom sú červenofigúrové maľby na čaši (kylix) z Britského múzea (British Museum 1841,0301.22) v Londýne, kým maľby zobrazujúce tancujúceho Siléna (maľba v tonde na dne nádoby) a Amazoniek pripravujúcich sa na boj na jednej strane nádoby možno označiť za umelecky priemerné (akoby „odfláknuté“), maľba na opačnej strane nádoby zobrazujúca scénu s mŕtvym Sarpedonom (boh spánku Hypnos a boh smrti Thanatos dvíhajú telo Sarpedona v réžii Iris, v prítomnosti i ženy zobrazenej s rukou na prsiach v geste zúfalstva, ktorá je zrejme matkou hrdinu) je dojemná a krásna kompozícia.[6][8]

Pokiaľ ide o toto dielo, znalci si v všimli podobnosť niektorých postáv, kompozície a dokonca aj maliarskych techník (napr. použitie zriedenej glazúry na tieňovanie brušných svalov) so zobrazením scény s mŕtvym Sarpedonom na červenofigúrovom kratéri zdobenom maliarom Eufroniom (možno to bola „kópia“ inej aténskej dielne).[9]

  • Atický červenofigúrový kylix zobrazujúci orgie satyrov, cca 500 pred Kr., Altes Museum (Antikensammlung) 1964.4, Berlín
    Atický červenofigúrový kylix zobrazujúci orgie satyrov, cca 500 pred Kr., Altes Museum (Antikensammlung) 1964.4, Berlín
  • Atický červenofigúrový kylix zobrazujúci tancujúcich satyrov, cca 510 pred Kr., Martin von Wagner Museum L 471/HA 425, Würzburg
    Atický červenofigúrový kylix zobrazujúci tancujúcich satyrov, cca 510 pred Kr., Martin von Wagner Museum L 471/HA 425, Würzburg
  • Červenofigúrový pyxis (Nikokosthenovho typu) zobrazujúci športovcov, cca 520 – 500 pred Kr., Museo nazionale etrusco di Villa Giulia 20749, Rím
    Červenofigúrový pyxis (Nikokosthenovho typu) zobrazujúci športovcov, cca 520 – 500 pred Kr., Museo nazionale etrusco di Villa Giulia 20749, Rím

Referencie

  1. ↑ a b c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Nikosthenes, Pittore di [1]
  2. ↑ Nikolaos Chr Stampolidēs, Giōrgos Tasoulas. Magna Graecia. Athens : Museum of Cycladic Art, 2004. ISBN 978-96-0872-654-3. S. 163.
  3. ↑ Wolfgang Helbig. Führer durch die öffentlichen Sammlungen klassischer Altertümer in Rom. Tübingen : E. Wasmuth, 1963. ISBN 978-38-0301-006-3. S. 587.
  4. ↑ Marion True, Kenneth Hamma. A Passion for Antiquities. Malibu : Getty Publications, 1994. ISBN 978-08-9236-223-3. S. 95-96.
  5. ↑ Vincent Tosto. The Black-figure Pottery Signed Nikosthenesepoiesen. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 1999. ISBN 978-90-7121-130-0. S. 194.
  6. ↑ a b Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 24.
  7. ↑ Sara Chiarini. The So-called Nonsense Inscriptions on Ancient Greek Vases. Leiden : BRILL, 2018. ISBN 978-90-0437-120-0. S. 80.
  8. ↑ Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 39.
  9. ↑ Bayerische Akademie der Wissenschaften. Hermeneutik der Bilder. München : C.H.Beck, 2009. ISBN 978-34-0659-321-5. S. 139.

Iné projekty

Portal Umelecký portál