Morozov bol krátko ženatý so svojou tanečnou partnerkou Tatianou Navkovou. Neskôr sa zosobášil s francúzskou krasokorčuliarkou Caroline Douarinovou, s ktorou sa spoznali na Majstrovstvách Európy 1997 v Paríži.[2] Z tohto manželstva má dcéru Annabelle Nicole (nar. 2001),[3] ktorá žije s matkou v USA.[2] Tretíkrát sa oženil s kanadskou krasokorčuliarkou Shae-Lynn Bourneovou, ale manželstvo trvalo iba necelé dva roky - od 12. augusta 2005[4] do júla 2007.[2] Ďalšou Morozovou partnerkou bola jeho zverenkyňa Miki Andová.[5] Aj keď si ju chcel vziať, jej matka bola striktne proti ich vzťahu a na nátlak rodiny sa vzťah rozpadol a Andová sa vrátila k rodine do Japonska.[2]
Kariéra
Morozov začal s krasokorčuľovaním vo veku päť rokov na popud svojich rodičov. Tým lekári odporúčali, aby syna kvôli zlepšeniu zdravia viedli k športu, no a keďže krasokorčuľovanie patrilo v ZSSR medzi veľmi populárne športy, prihlásili ho naň.[3] Ako malý sa venoval sólovému krasokorčuľovaniu v skupine Viktora Kudriavceva, do kategórie tanečných párov prešiel až vo veku 16 rokov, keďže v sólovej kategórii nemal potrebné výsledky.[3] Niekoľko mesiacov trénoval sám a potom odišiel do Švajčiarska, kde rok trénoval pod vedením Natalie Liničukovej a vytvoril pár s Oľgou Peršankovovou.[3] Po rozpade Sovietskeho zväzu mali tréneri možnosť vyslať svojich zverencov na medzinárodné súťaže pod hlavičkami krasokorčuliarskych federácií novovzniknutých štátov. Keďže najväčšia krasokorčuliarska základňa zostala v Rusku, najobtiažnejšie bolo dostať sa do ruskej reprezentácie. Morozov s Peršankovovou sa rozhodli reprezentovať Azerbajdžan a na Majstrovstvách sveta 1994 umiestnili na dvadsiatom prvom mieste.
V roku 1996 Morozov vytvoril nový pár s Tatianou Navkovou,[3] reprezentovali Bielorusko a trénoval ich Alexandr Žulin.[6] Ich prvou medzinárodnou súťažou boli Majstrovstvá sveta 1997, na ktorých skončili na 14. mieste. Napriek Morozovovmu zraneniu kolena - roztrhnutému menisku sa rozhodli súťažiť a operáciu podstúpil po skončení majstrovstiev.[3] Mesačná rehabilitácia mu umožnila zotaviť sa natoľko, že vyhrali zlatú medailu na Memoriále Karla Schäfera 1997, čím si zabezpečili kvalifikáciu na olympijské hry.[3] Na Zimných olympijských hrách 1998 skončili na 16. mieste a na Majstrovstvách sveta 1998 boli desiaty.
V roku 1998 sa Navková rozhodla prejsť k inému partnerovi (Romanovi Kostomarovovi), Morozov prešiel do trénerskej skupiny Tatiany Tarasovovej a vytvoril nový pár s bývalou partnerkou Kostomarova, s Jekaterinou Davidovovou, s ktorou ale vydržali iba tri mesiace. Pár sa rozpadol a Morozov sa rozhodol ukončiť svoju krasokorčuliarsku kariéru.[3]
V roku 2003 spoluprácu s Tarasovovou ukončil,[2] osamostatnil sa a začal vytvárať choreografie na objednávku špičkovým krasokorčuliarom z celého sveta. Rovnako rozvinul aj svoju trénerskú činnosť. Začal pracovať v Newingtone v USA[3] a neskôr v meste Hackensack.
Trénerská kariéra
Späť do Moskvy sa vrátil po tom, čo bol požiadaný Ruskou krasokorčuliarskou federáciou Ministerstvom športu Ruskej federácie o spoluprácu pri príprave športovcov na Zimné olympijské hry v Soči.[2][7] Jeho pôsobiskom bolo národné tréningové stredisko v meste Novogorsk neďaleko Moskvy, pričom počas leta sa vracal do New Jersey.[8][9]
Jeho súčasní a bývalí zverenci sú uvedení v nasledujúcej tabuľke:
od jari 2000 spočiatku iba choreograf[37] a od sezóny 2001/2002 spolutréner Tatiany Tarasovovej[38]; počas jeho trénovania vyhrali MS 2003, trénoval ich do ukončenia kariéry v roku 2003[36]
Morozov sa stal jedným z najžiadanejších choreografov na krasokorčuliarskej scéne.[3] Mnohí krasokorčuliari zo svetovej špičky mali vo svojich programoch aspoň jednu choreografiu, ktorú im pripravil Nikolaj Morozov. Medzi jeho najznámejšie choreografie patrí „Zima“, ktorú predviedol Alexej Jagudin na ZOH 2002 a vyhral s ňou krátky program, alebo tiež voľná jazda „Matrix“, ktorou Brian Joubert po štyridsiatich rokoch vyhral pre Francúzsko zlatú medailu na Majstrovstvách Európy v roku 2004.[3] Ďalšou zaujímavosťou je napríklad fakt, že na Majstrovstvách sveta 2004 vytvoril choreografie pre všetky tri krasokorčuliarky, ktoré získali medailu (Šizuka Arakawová, Sasha Cohenová a Michelle Kwanová).[3]
↑ abcdefДАДЫГИН, Сергей. Николай Морозов: Я буду счастлив только с русской женщиной! [online]. eg.ru, 07.04.2012, [cit. 2014-01-02]. Dostupné online. Archivované 2013-01-28 z originálu. (v ruštine)
↑ abcdefghijklmnopqMITTAN, Barry. Morozov Tops Worlds Choreographers [online]. skatetoday.com, 19.12.2004, [cit. 2014-01-02]. Dostupné online. Archivované 2013-06-29 z originálu. (v angličtine)
↑MITTAN, Barry. Ice Dancing in Lake Placid [online]. icenetwork.com, 14.08.2005, [cit. 2014-01-02]. Dostupné online. Archivované 2014-01-02 z originálu. (v angličtine)
↑Figure skater Miki Ando rumored to be in love with 3-time divorcee coach [online]. japantoday.com, 19.09.2009, [cit. 2014-01-02]. Dostupné online. Archivované 2009-10-15 z originálu. (v angličtine)
↑Cup of Russia. St. Petersburg, Russia. 19 - 23 November 1997 [online]. www.iceskatingintnl.com, [cit. 2014-01-04]. Dostupné online. Archivované 2012-09-02 z originálu. (v angličtine)
↑ abcdeRUTHERFORD, Lynn. Morozov has big plans for Sochi Olympics. Coach helps plot return to top for Russia's skaters [online]. icenetwork.com, 30.06.2011, [cit. 2014-01-02]. Dostupné online. Archivované 2012-09-23 z originálu. (v angličtine)
↑ abcdefВАЙЦЕХОВСКАЯ (VAJCECHOVSKÁ), Елена (Jelena). Николай МОРОЗОВ: "ПЕРВЫЕ ТРИ ДНЯ В ЯПОНИИ СТРАШНО НЕ БЫЛО" [online]. sport-express.ru, 20.04.2011, [cit. 2014-01-02]. Dostupné online. Archivované 2012-04-05 z originálu. (v ruštine)
↑Kevin VAN DER PERREN: 2007/2008 [online]. Lausanne: ISU, 01.11.2007, [cit. 2014-01-02]. Dostupné online. Archivované 2007-11-04 z originálu. (v angličtine)
↑ abcTatiana VOLOSOZHAR/Stanislav MOROZOV: 2007/2008 [online]. Lausanne: ISU, 19.03.2008, [cit. 2014-01-02]. Dostupné online. Archivované 2008-05-14 z originálu. (v angličtine)
↑ abShae-Lynn BOURNE/Victor KRAATZ: 2002/2003 [online]. Lausanne: ISU, 29.07.2007, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2015-01-26 z originálu. (v angličtine)
↑Shae-Lynn BOURNE/Victor KRAATZ: 2000/2001 [online]. Lausanne: ISU, 15.04.2001, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2001-04-18 z originálu. (v angličtine)
↑Shae-Lynn BOURNE/Victor KRAATZ: 2001/2002 [online]. Lausanne: ISU, 18.07.2002, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2002-08-03 z originálu. (v angličtine)
↑ abНиколай Морозов: Ильиных и Кацалапов знают, зачем и почему катаются [online]. RIA Novosti (www.ria.ru), 10.09.2011, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2012-08-29 z originálu. (v ruštine)
↑Kristin FRASER/Igor LUKANIN: 2007/2008 [online]. Lausanne: ISU, 21.03.2008, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2008-05-14 z originálu. (v angličtine)
↑Игорь Луканин и Кристин Фрейзер завершили карьеру [Igor Lukanin a Kristin Fraserová ukončili kariéru] [online]. www.extratime.az, 17.06.2009, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2014-01-04 z originálu. (v ruštine)
↑Melissa Gregory and Denis Petukhov Switch Coaches [online]. www.usfigureskating.org, 24.04.2003, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2012-03-05 z originálu. (v angličtine)
↑Melissa GREGORY/Denis PETUKHOV: 2006/2007 [online]. Lausanne: ISU, 16.12.2006, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2007-01-14 z originálu. (v angličtine)
↑MITTAN, Barry. Grushina and Goncharov Win Three Grand Prix Golds [online]. goldenskate.com, 30.11.2002, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2012-05-02 z originálu. (v angličtine)
↑Elena GRUSHINA/Ruslan GONCHAROV: 2005/2006 [online]. Lausanne: ISU, 29.07.2007, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2008-05-17 z originálu. (v angličtine)
↑Svetlana KULIKOVA/Arseni MARKOV: 2002/2003 [online]. Lausanne: ISU, 29.07.2007, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2008-05-26 z originálu. (v angličtine)
↑ abEmilie NUSSEAR/Mathew GATES: 2002/2003 [online]. Lausanne: ISU, 29.07.2007, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2008-07-03 z originálu. (v angličtine)
↑Cathy REED/Chris REED: 2007/2008 [online]. Lausanne: ISU, 21.03.2008, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2008-05-14 z originálu. (v angličtine)
↑Cathy REED/Chris REED: 2011/2012 [online]. Lausanne: ISU, 21.04.2012, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2014-01-04 z originálu. (v angličtine)
↑Isabella TOBIAS/Otar JAPARIDZE: 2007/2008 [online]. Lausanne: ISU, 15.03.2008, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2008-05-14 z originálu. (v angličtine)
↑MITTAN, Barry. Annie Oakley of the Ice [online]. www.skatetoday.com, 22.08.2005, [cit. 2014-01-04]. Dostupné online. Archivované 2014-01-02 z originálu. (v angličtine)
↑Jennifer WESTER/Daniil BARANTSEV: 2007/2008 [online]. Lausanne: ISU, 15.03.2008, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2008-05-16 z originálu. (v angličtine)
↑Anna ZADOROZHNIUK/Sergei VERBILLO: 2007/2008 [online]. Lausanne: ISU, 21.03.2008, [cit. 2014-01-04]. Dostupné online. Archivované 2008-05-14 z originálu. (v angličtine)
↑Anna ZADOROZHNIUK/Sergei VERBILLO: 2005/2006 [online]. Lausanne: ISU, 03.12.2005, [cit. 2014-01-04]. Dostupné online. Archivované 2005-12-15 z originálu. (v angličtine)
↑Anna ZADOROZHNIUK/Sergei VERBILLO: 2009/2010 [online]. Lausanne: ISU, 24.07.2010, [cit. 2014-01-04]. Dostupné online. Archivované 2011-08-29 z originálu. (v angličtine)
↑Alexandra ZARETSKI/Roman ZARETSKI: 2007/2008 [online]. Lausanne: ISU, 21.03.2008, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2008-05-14 z originálu. (v angličtine)