Nicole Rajičová
Osobné informácie
Reprezentuje krajinu	Slovensko
Predtým	USA
Dátum narodenia	13.08.199513. august 1995 (29 rokov)
Miesto narodenia	Garden City, New York, USA
Bydlisko	New York, USA
Výška	160 cm
Tréner	Igor Krokavec Nikolaj Morozov
Bývalí tréneri	Steve Rice Peter Johansson
Choreograf	Nikolaj Morozov
Korčuliarsky klub	ŠKP Bratislava
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre	179,70 (Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2017)
Krátky program	61,01 (Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2018)
Voľný program	118,72 (Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2017) {{
Športový portál  Biografický portál

Nicole Rajičová (* 13. august 1995, Garden City, USA) je slovenská krasokorčuliarka súťažiaca v ženskej sólovej kategórii.

Je päťnásobná majsterka Slovenska, reprezentovala Slovensko na viacerých vrcholových krasokorčuliarskych súťažiach (MS juniorov, majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy, Zimné olympijské hry). Vo februári 2015 bola podľa oficiálneho rebríčka ISU dvadsiatou šiestou najlepšou krasokorčuliarkou sveta v ženskej sólovej kategórii.^[1]

Rajičová sa narodila v americkom meste Garden City, štát New York, pričom ale obaja rodičia sú zo Slovenska a na Slovensku žije celá ich rodina.^[2] Má mladšiu sestru Dominiku. Otec Tomislav Rajič hrával v USA amatérsky hokej a k športu viedol aj dcéry. Nicole sa okrem krasokorčuľovania intenzívnejšie venovala aj tenisu.^[2] Napokon sa však rozhodla pre krasokorčuľovanie.

Rajičová začala korčuľovať ako trojročná. Ako prvá si jej talent všimla bývalá česko-slovenská reprezentantka v tancoch na ľade Milada Šťastná - Kubíková.^[2][3] Stala sa jej prvou trénerkou a priviedla ju k prvým víťazstvám.

Spočiatku Rajičová reprezentovala rodné Spojené štáty. Neskôr využila ponuku Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu^[2], získala slovenské občianstvo a začala reprezentovať Slovensko. Dôvodov k tomuto rozhodnutiu bolo niekoľko: V USA bolo oveľa náročnejšie presadiť sa v silnej konkurencii a dostať sa na medzinárodnú súťaž. Americký tréningový program je finančne veľmi náročný, založený na individuálnych tréningoch s vlastným trénerom a choreografom. Neexistuje tam všestranná podpora zo strany športového klubu a tímová práca, čo viac vyhovovalo potrebám mladej rozvíjajúcej sa športovkyne.^[2] Jej prvou súťažou vo farbách Slovenska bola „Zlatá pirueta Záhrebu 2011“ začiatkom decembra 2011.

Už v nasledujúcej sezóne sa stala majsterkou Slovenska a získala prvé medaily na prestížnych medzinárodných seniorských súťažiach - striebro na súťaži „Merano Cup“ (november 2012) a bronz na „Bavarian Open“ (február 2013).

Sezóna 2013/2014 znamenala pre Rajičovú príležitosť prvýkrát sa predviesť na najprestížnejších krasokorčuliarskych súťažiach - majstrovstvách Európy, majstrovstvách sveta a Zimných olympijských hrách 2014.

Pri svojej premiére na ME 2014 sa jej podarilo prebojovať do voľných jázd, ale hlavne kvôli pokazenej voľnej jazde obsadila celkové 17. miesto. Týmto výsledkom však dosiahla svoje nové osobné maximum 128,25 bodu.^[4]

Aj keď miestenku na ZOH vybojovala Monika Simančíková na minuloročných majstrovstvách sveta, Slovenský krasokorčuliarsky zväz vyhlásil nominačné kritériá, podľa ktorých mala na Olympiádu odísť lepšia z dvojice Rajičová - Simančíková, keďže Simančíkovej forma sa v tejto sezóne výrazne zhoršila. Na ME 2014 bola nominovaná Rajičová, na MS 2014 Simančíková. Rozhodujúce pre nomináciu na Zimné olympijské hry v Soči mali byť výsledky pretekárok na troch súťažiach - „Ice Challenge“, „NRW Trophy“ a na majstrovstvách Slovenska. Rajičová zvíťazila aj umiestnením (3., 3., 1. oproti Simančíkovej: 11., 8., 8.), aj celkovým súčtom bodov (392,62 oproti Simančíkovej 349,54).^[5] Súčasťou nominačných kritérií ale bola aj klauzula, že pokiaľ športovkyňa na majstrovstvách Európy nesplní nominačné kritériá predpísané Zväzom pre majstrovstvá Európy, na Olympiádu pôjde krasokorčuliarka, ktorá je nominovaná na majstrovstvá sveta. Kvôli tejto klauzule bola nominácia Rajičovej ohrozená, keďže technické skóre, ktoré dosiahla na európskom šampionáte, bolo o 0,24 bodu nižšie ako vyžadovali kritériá.^[5] Vznikla tak chaotická situácia. Najprv Slovenský krasokorčuliarsky zväz nominoval na ZOH Rajičovú, čo 20. januára potvrdila predsedníčka Zväzu Felicitas Babušíková,^[6] 22. januára Zväz oznámil, že na ZOH posiela Simančíkovú, keďže Rajičová nesplnila všetky očakávané kritériá.^[7] Rozhodujúce slovo však mal Výkonný výbor Slovenského olympijského výboru, ktorý 27. januára 2014 definitívne určil, že v Soči bude Slovensko reprezentovať Rajičová, keďže na zmenu nominácie nevidel dostatočný argument.^[8]

Na Zimných olympijských hrách 2014 sa Rajičovej podarilo vďaka dobre zajazdenému krátkemu programu prebojovať do voľných jázd, ktoré však opäť pokazila a umiestnila sa na celkovom 24. mieste. Rajičová sa nakoniec predstavila aj na majstrovstvách sveta, keďže pôvodne nominovaná Simančíková odvolala svoju účasť na súťaži.^[9] Rajičová tak po náročnej olympijskej súťaži štartovala na tretej vrcholovej seniorskej súťaži, čo sa podpísalo aj na jej výsledku - skončila na 25. mieste.

V januári 2018 bola potvrdená jej účasť na Zimných olympijských hrách 2018 v kórejskom Pchjongčchangu.^[10][11]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nicole Rajičová

Športový portál Biografický portál

• Nicole Rajičová na stránke Medzinárodnej korčuliarskej únie
• Oficiálna stránka Nicole Rajičovej Archivované 2015-02-16 na Wayback Machine (po anglicky)