Spočiatku žil a pracoval vo Viedni, po vypuknutí 1. svetovej vojny v Martine kde bol vedúcou osobnosťou a organizátorom umeleckého života a kde sa utvoril klub spisovateľov a literátov „felibrov“ (1914 – 1943).
Jeho tvorbu ovplyvnilo nemecké maliarstvo a priateľstvo s maliarom E. Zamrazilom, no s obdivom kopíroval aj diela talianskych klasikov ako bol Botticelli, Raffaelo.
Základnú os jeho tvorby predstavuje maľba portrétov, figurálnych kompozícií, voľných kópií starých majstrov a tiež figurálne kompozície na námety klasických literárnych diel (Don Quijote, Hamlet, Faust). Príležitostne maľoval krajinky a zátišia.
Ako spisovateľ sa od dvadsiatych rokov venoval literárnej tvorbe – písal fejtóny, glosy a úvahy, ktoré uverejňoval v Národných novinách a v Slovenských pohľadoch, knižne vyšli novely, spomienkové prózy a aforistické zápisky.
V rokoch 1923 – 1928 vychádzali jeho Listy bratislavským felibrom.
Bol členom vedenia Spolku slovenských umelcov a v roku 1902 sa zúčastnil na výstave slováckych výtvarníkov v Hodoníne.
Ocenenie
Za svoju zbierku noviel Pani Helene (1930), kde spracoval námety z obdobia štúdií v Taliansku, bol vyznamenaný štátnou cenou
