PROFILPELAJAR.COM

	Michal Maheľ
	geológ
Dielo
Vedecké pôsobenie	ŠGÚDŠ, GÚ SAV, PriF UK
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Akademický titul	akademik
Vedecká hodnosť	DrSc.
Významní profesori	D. Andrusov
Významní študenti	D. Plašienka, M. Putiš
Osobné informácie
Narodenie	19. august 1920; Trhovište
Úmrtie	7. august 1999 (78 rokov); Bratislava
	Portál vied o Zemi; Biografický portál

Michal Maheľ (* 19. august 1920, Trhovište – † 7. august 1999, Bratislava) bol slovenský geológ, akademik SAV, vysokoškolský profesor.

Život

Narodil sa v Trhovišti v okrese Michalovce 19. augusta 1920. Reálne gymnázium absolvoval v Michalovciach v rokoch 1931 až 1939. Od roku 1939 študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde neskôr získal i doktorát z geológie^[1]. Bol žiakom profesora Dimitria Andrusova. Následne pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej a Geologickom ústave Dionýza Štúra^[2]. V rokoch 1949 – 1952 pôsobil ako pedagóg na prírodovedeckej fakulte, od roku 1949 ako docent. Následne sa vrátil na geologický ústav, v rokoch 1958 – 1963 bol jeho riaditeľom. Od roku 1962 bol zvolený za korešpondenta SAV, v roku 1964 získal titul profesor. Od roku 1975 bol akademikom SAV a ČSAV. V priebehu tohto obdobia až do roku 1986 pracoval i ako externý profesor na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. O jeho prednášky bol medzi študentmi vďaka bohatým terénnym skúsenostiam a i pedagogickým kvalitám, veľký záujem.

Podieľal sa na geologickom výskume územia v rozličných častiach Slovenska. Výsledkom týchto prác bolo viacero geologických máp rôznej mierky, ako aj vedeckých štúdií o geologickej stavbe skúmaných území. Významne sa podieľal na tvorbe prehľadnej geologickej mapy ČSSR v mierke 1:200 000 ako hlavný redaktor mapového listu Banská Bystrica, Žilina a Bratislava. Pri svojej práci sa snažil spájať regionálnogeologický výskum s tvorbou geologických máp a riešením tektonických problémov. Do povedomia zahraničnej geologickej verejnosti sa vo svojej dobe dostal ako jeden z najlepších znalcov geológie Západných Karpát, hlavne vďaka Tektonickej mape karpatsko-balkánskeho regiónu a priľahlých území v mierke 1:1 000 000 vydanej spolu s rozsiahlymi vysvetlivkami v rokoch 1973 a 1974^[1]. Významne sa podieľal na aktivitách Tektonickej komisie Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie, ktorú viedol. V rokoch 1976 až 1987 bol iniciátorom a odborným garantom početných vedeckých konferencii. Medzi jeho posledné významné diela patrí práca Geologická stavba československých Karpát 1. Paleoalpínske jednotky. Ide o prvé a dosiaľ najkomplexnejšie monografické dielo zaoberajúce sa geológiou Západných Karpát vychádzajúce z princípov platňovej tektoniky. Za kontroverzné časť vedeckej verejnosti považuje to, že sa Maheľ pokúšal zaviesť množstvo nových litostratigrafických a tektonických termínov, z ktorých mnohé boli duplicitné a viaceré geologickou verejnosťou neboli akceptované. Celkovo publikoval vyše 40 vedeckých monografií, príručiek, máp a vysvetliviek k nim, asi 150 článkov v odborných časopisoch. Bol prvým šéfredaktorom časopisu Geologické práce - Správy, členom hlavnej redakcie Encyklopédie Slovenska^[2].

Pre jeho vedeckú činnosť bolo príznačné spojenie usilovnej terénnej i vedeckej práce a snaha udržať krok s najnovšími vedeckými trendmi vo svete. Spočiatku bol odporcom teórie platňovej tektoniky a na rozdiel od Andrusova, v určitom období popieral i existenciu príkrovov. Pri vedeckej práci často nevhodne presadzoval svoje vedecké interpretácie ako jediné správne, čo viedlo k značnej kritike a rozporuplným hodnoteniam najmä po roku 1989. Podobne ako mnoho vedcov, ktorí smeli cestovať mimo Československa, bol evidovaný ako dôverník ŠtB^[3]. Zomrel na rakovinu 7. augusta 1999 v Bratislave^[1].

Významné práce

Medzi najvýznamnejšie práce M. Maheľa patria tieto monografie a geologické mapy:

Geológia strednej časti Strážovskej hornatiny. (1946)
Tektonický vývoj Československa (v kolektíve s T. Budayom, O. Kodymom, M. Máškom, A. Matějkom, J. Svobodom a V. Zoubkom)
Regionální geologie ČSSR. Díl 2. Západní Karpaty. (1967)
Tectonic map of the Carpathian-Balkan Regions and their foreland. (editor, 1974)
Tectonics of the Carpathian Balkan Regions: Explanations to the tectonic map of the Carpathian-Balkan Regions and their foreland. (editor, 1974)
Tektonické profily Západných Karpát. (editor, 1979)
Zemská kôra a jej vzťah k nerastným surovinám. (editor, 1984)
Tektonická mapa ČSSR. (spolu s O. Kodymom a M. Malkovským, 1984)
Geologická stavba Strážovských vrchov. (1985)
Geologická stavba československých Karpát 1: Paleoalpínske jednotky. (1986)

Referencie

↑ ^a ^b ^c Reichwalder, P., Elečko, M., 2001; Geovestník, s. 16-17 in Mineralia Slovaca, 33
↑ ^a ^b Veľký, J. a kolektív, 1979; Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 451-452
↑ Detail osoby [online]. cibulka.com, rev. 2000-05-01, [cit. 2010-07-28]. Dostupné online. Archivované 2013-12-30 z originálu.