Medvedzie
mestská časť Tvrdošína
Sídlisko Medvedzie
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Tvrdošín
Región	Orava
Vodný tok	Medvecký potok
Nadmorská výška	570 – 1 076 m n. m.
Súradnice	49°19′45″S 19°32′51″V / 49,3291°S 19,5475°V / 49.3291; 19.5475
PSČ	027 44
EČV (do r. 2022)	TS
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Webová stránka: medvedzie.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Medvedzie (1773 Medvedze, Medwedze, 1786 Medwecze, 1808 Medvedcze, Medwedzie, 1863 – 1873 Medvedce, 1877 – 1913 Medvedze, 1920 Medvedze, Medvedzie) je mestská časť mesta Tvrdošín. Medvedzie sa nachádza v severovýchodnej časti Oravy v Oravskej vrchovine. Leží v juhozápadnej časti mesta Tvrdošín. Najvyšším vrchom je Javorový (1076 m.n.m.), vybiehajúci z Oravskej Magury. V jeho masíve pramení Medvecký potok, vlievajúci sa pri Velingu do rieky Oravy. Na juhozápadnej strane Medvedzia sa nachádza vápencové bralo Skalka so súsoším Panny Márie vloženej do výklenku vytesaného do skaly.^[1]

Povesť z 13. storočia hovorí, že keď uhorský kráľ Ladislav IV. bol na poľovačke v oravských lesoch, prišla strašná búrka a kráľovská družina sa rozutekala. S kráľom zostali len dvaja bratia, ktorí sa spolu s ním schovali do výčlenku v skale (Skalka). Ohrozil ich medveď, ktorého bratia zabili, a tak zachránili kráľovi život. Z vďaky za pomoc daroval kráľ obidvom bratom územie, ktoré sa začalo volať Medvedzie. Obidvaja bratia a ich potomkovia sa odvtedy volajú Medveckí.^[2]

Dejiny Medvedzia súvisia so starozemianskou rodinov Medveckých, ktorej korene siahajú do 13. storočia. Za najstarších známych príslušníkov tohto rodu sú považovaní bratia Mikuláš, Geras a Gregor, z ktorých prví dvaja menovaní mali údajne žiť v Medvedzí už v rokoch 1280 – 1290.^[3]

Písomná zmienka z roku 1355 uvádza, že kráľ Ľudovít povýšil Ladislava a Urbana do stavu uhorských šľachticov a na znak šľachtictva im daroval pôdu o 10 poplužiach ( tzv.. kráľovské poplužie, ktoré predstavovalo zhruba 65 ha.) z lesa zvaného Orava pri Medveckom potoku (Medvepataka).^[4][5]

V roku 1533 daroval Ján Zápoľský Jánovi Medveckému Malý Bystrerec. V roku 1547 sa uvádza ako majetok Pavla Medveckého (Pawel Medweczky), okrem neho sa tam spomínajú aj Ladislav a Gašpar Medvecký.

V roku 1593 zeman Ján Medvecký získal od uhorského a českého kráľa a rímskeho cisára Rudolfa II. Habsburského armálnu listinu.

V polovici 19. storočia sa pod Javorovým vrchom pálili tehly a oproti Skalke, na druhej strane Medveckého potoka bola farbiareň, vyrábala sa tu modrotlač.

Od polovice 19. storočia až do dnešných dní sa zachovali pri priezvisku Medvecký rôzne prímenia, napr. Baher, Beňo, Borsuk, Ferčík, Gasper, Gergeľ, Heretík, Holub, Hura, Janček, Kukla, Martiš, Martinek, Matejek, Mucha, Ollo, Pavlík, Páterek, Pišút, Rapák, Šebeň. Z rodu Medveckých pochádzali mnohé významné osobnosti, pôsobiace na Orave i celom území dnešného Slovenska.^[6][7]

V roku 1968 sa Medvedzie stalo mestskou časťou Tvrdošína. V roku 1974 sa začala výstavba sídliska Medvedzie.

• 
  Sídlisko Medvedzie
• 
  Sídlisko Medvedzie
• 
  Sídlisko Medvedzie

• Ondrej Radlinský (1792 Medvedzie – 6.2.1861). Študoval v Ružomberku a Jágri, odkiaľ šiel za úradníka do Dolného Kubína, kde bol nejaký čas starostom i notárom mesta. Bol otcom Andreja Radlinského, jedného z najvýznamnejších slovenských dejateľov, spisovateľov a národných buditeľov minulého storočia a Štefana, národno-kultúrneho dejateľa a teológa.^[8]
• Karol Anton Medvecký, slovenský rímskokatolícky kňaz, etnograf, historik a politik, signatár Martinskej deklarácie.
• Mária Medvecká, akademická maliarka, národná umelkyňa (11. 10. 1914 Medvedzie – 23. 4. 1987 Bratislava).
• Anton Ponťuch, lekár, univerzitný profesor (16.2.1915 Budapešť – 17.8. 1989 Bratislava). Domovom mu až do ukončenia štúdií bola dedinka Medvedzie, rodisko jeho matky Johanny Medveckej-Marinkovej, kde od roku 1916 žil s rodičmi.^[9]
• Štefan Medvecký (* 1957), Žilinská univerzita.^[10]
• František Trstenský, kňaz, biblista, profesor.

štyri generácie rezbárov rodiny Medvecký Beňo: Štefan Medvecký Beňo (1849 – 1924), Štefan Medvecký Beňo II. (1869 – 1941) Štefan Medvecký Beňo III. (1899 – 1977) a Jozef Medvecký Beňo (1927 – 2014). Vytvárali plastiky čerpajúce zo všedného života (gajdoš, pastier), plastiky svätých a hlavne betlehemy. Vyrezávali z lipy, jelše a vŕby.^[11]

• Kúria rodiny Medveckých – Galéria Márie Medveckej. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1973. Kúria bola postavená v 1. polovici 19.storočia. Upravovaná bola v 40. rokoch 20. storočia a koncom 20. storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, šesťtraktovú dispozíciu, je jednopodlažná s podkrovím a pivnicou. Kúria rodiny Medveckých stojí ako solitér v mestskej časti Medvedzie v lokalite Pod Velingom.^[12]
• Kostolík sv. Anny, postavený v roku 1923. V súčasnosti sa tu raz do týždňa koná bohoslužba a odpustová sv. omša na sviatok sv. Anny, 26.júla.^[13]
• Skalka nad Medvedzím je jedinečným miestom, ktoré začalo písať svoju históriu okolo roku 1870. Práve v tom období dal vtedajší richtár Juraj Medvecký Ollo vytesať v skale Skalka otvor pre sochu Panny Márie.^[14]

Bronzový poklad sa našiel v Krásnej Hôrke aj v Medvedzí. V 19. storočí sa našli dva poklady bronzových predmetov v okolí „Skalky“. O ich záchranu sa pričinil riaditeľ Oravského komposesorátu Mikuláš Kubínyi. Zbierku prezentoval v priestoroch Oravského hradu (časť z nich je dnes uložená v Slovenskom národnom múzeu v Martine). Starší poklad sa našiel okolo roku 1840 v Medvedzí. Datovaný je do neskorej doby bronzovej (jej začiatok cca 1 000 p.n.l.). V tom čase osídľoval Oravu ľud tzv. lužickej kultúry. Nález mladšieho pokladu je z kameňolomu z Krásnej Hôrky (1891). Datovaný je do záveru doby halštatskej až začiatku doby laténskej (cca 2. polovica 6. storočia p.n.l.). Okrem bronzových ozdôb obsahoval aj predmety, ktoré majú analógiu len na území stredného Poľska. Predmety sa nachádzajú v múzeách v Budapešti, Martine, Bratislave a Oravskom Podzámku.^[15]

• Medvedzie – oficiálny web
• Medvedzie – história na webe mesta Tvrdošín

• Čelková, A., Kacír, D., Pikulík, G.: Malá časť zeme ... Medvedzie. Svornosť Bratislava, 127 s.,1997, ISBN 8085696037