Matúš Vallo
primátor Bratislavy
20. Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
Momentálne v úrade
od 7. december 2018
Ivo Nesrovnal
Biografické údaje
Narodenie	18.9.197718. september 1977 (47 rokov) Bratislava, ČSSR
Politická strana	Team Bratislava
Alma mater	Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Profesia	architekt, bratislavský mestský aktivista, hudobník
Rodina
Rodičia	Miroslava Vallová Stanislav Vallo
Príbuzní	Miroslav Válek (starý otec)
Manželka	Linda Vallová
Deti	1
Odkazy
www.vallo2018.sk teamba.sk
	Matúš Vallo (multimediálne súbory)
Politický portál  Architektonický portál  Biografický portál

Ing. arch. Matúš Vallo (* 18. september 1977, Bratislava) je slovenský architekt a od roku 2018 primátor Bratislavy. Venoval sa aj mestskému aktivizmu v iniciatíve Mestské zásahy. Patril k hlavným textárom slovenskej populárnej skupiny Para, kde dnes stále pôsobí ako basgitarista.

Matúš Vallo vyštudoval strednú školu v Ríme, v Taliansku. Keďže mal záľubu vo výtvarnom odbore a v deskriptívnej geometrii na strednej škole vynikal, rozhodol sa tieto smery spojiť pri štúdiu architektúry. V roku 2004 absolvoval Fakultu architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.^[1] V rokoch 2010 – 2011 absolvoval v rámci Fulbrightovho štipendia výskumný pobyt na Kolumbijskej univerzite v New Yorku na tému občianskej angažovanosti v meste. Pracoval v architektonickom ateliéri v Londýne.^[1]

Stál za iniciatívou Mestské zásahy^[2], ktorá od roku 2008 vygenerovala viac ako 900 projektov na vylepšenie verejného priestoru v 20 slovenských a českých mestách. Projekt vytvoril spolu s kolegami z ateliéru, pričom jeho cieľom bolo urobiť malé zásahy do "interiéru" Bratislavy, ktoré by mali jej obyvateľom spríjemniť život.^[3]

Je zakladateľom občianskeho združenia My sme mesto^[4], ktoré sa zameriava na verejný priestor s ambíciou stimulovať komunikáciu a interakciu medzi odbornou a laickou verejnosťou, je členom správnej rady a zakladateľom o.z. Aliancia Stará Tržnica v Bratislave^[5], stál aj za neformálnym združením Aliancia 500 bytov, zaoberajúcim sa vizuálnou jednotou tejto bratislavskej štvrte. Od roku 2016 sa spolu s tímom odborníkov venoval príprave dokumentu Plán Bratislava – Návod na lepšie mesto.^[6]

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. PR formát, informácie o tom koľko sa platí za parkovanie nemajú encyklopedickú hodnotu, búda na pozorovanie vtákov a podobné "informácie" tu nemajú čo hľadať

Matúš Vallo sa stal prvým oficiálnym kandidátom na primátora Bratislavy vo voľbách primátora v roku 2018. Kandidoval ako občiansky kandidát s podporou tímu odborníkov zjednotených pod názvom Team Vallo. V tomto tíme bola napríklad dopravná inžinierka Tatiana Kratochvílová či projektový riaditeľ a štatutár občianskeho združenia Vagus Sergej Kára.^[7] Vyjadrili mu podporu tiež strany Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia.^[8] Nakoniec bol v komunálnych voľbách 10. novembra 2018 so ziskom 36,5 % zvolený za primátora Bratislavy.^[9]

1. apríla 2019 založil Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) ako mestskú príspevkovú organizáciu.^[10] Oblasťami pôsobenia MIB sú verejný priestor, územné plánovanie a rozvoj mesta, budúcnosť dopravy v meste, architektonické súťaže, dátová politika a analytické činnosti, participácia a komunikácia, zeleň a životné prostredie či strategické plánovanie. Vďaka MIB-u sa stali v Bratislave štandardom architektonické súťaže, prvými rozbehnutými projektami sú napríklad Kúpele Grössling (tie nerozbehol MIB ale predošlý primátor), Živé námestie, Predĺženie promenády na Železnej studničke či Komenského námestie.

Pod záštitou Matúša Valla a Metropolitného inštitútu Bratislavy vznikol aj manuál verejných priestorov.^[11] Ide o jasné a jednotné pravidlá pre umiestňovanie prvkov vo verejnom priestore. Prvých šesť princípov a štandardov sa týka cyklostojanov, stĺpikov, terasového sedenia, smetných košov a rozvodných inštalačných skríň, neskôr k nim majú pribudnúť desiatky ďalších princípov k výsadbe zelene, umiestňovaniu a kvalite povrchov, osádzaniu zastávok verejnej dopravy či prvkom osvetlenia.

Technické listy mesta Bratislava, hovorovo „manuál asfaltovania“, obsahujú zase detailné riešenia a postupy opráv ciest a chodníkov v Bratislave.^[12] Vďaka tomuto dokumentu mesto pod vedením Matúša Valla zjednotilo prípravu a realizáciu projektov súvisiacich s mestskými komunikáciami, takže aj keď sú realizované cudzími subjektmi a developermi, docieli sa ich jednotná kvalita a podoba.

Dôležitou súčasťou primátorovania Matúša Valla v Bratislave je boj s vizuálnym smogom, pri ktorom dáva magistrát prednosť vysporiadaným zmluvným vzťahom pred súdnymi spormi. Vďaka dohode s prevádzkovateľom reklamných stavieb, ktorú mesto uzavrelo vo februári 2021 z bratislavských ulíc postupne mizne takmer 600 veľkých reklamných plôch. Prvýkrát v novodobej histórii mesta je tiež predložená regulácia reklamných stavieb priamo do Územného plánu prostredníctvom zmien a doplnkov.^[13]

Vallo po nástupe rozbehol viaceré veľké projekty vrátane novej parkovacej politiky a postupnej rekonštrukcie električkových radiál, so začiatkom v Karlovej Vsi a Dúbravke.^[14]. Občania namietajú zvýšenú hlučnosť zrekonštruovaných tratí^[15] a z tohto dôvodu musela byť rýchlosť na novej trati v nočných hodinách znížená^[16], pritom sa uvažuje aj o obmedzení rýchlosti nosného dopravného systému až na 30 km/h.

V prvom mesiaci pôsobenia mestské zastupiteľstvo rozhodlo o zvýšení platu primátora na 5 316 eur mesačne, čo podporil najmä Team Vallo. Vallo sa tak stal najlepšie zarábajúcim primátorom Bratislavy, keď prekonal bývalého primátora Iva Nesrovnala. Ten do augusta 2017 zarábal mesačne 4 500 eur, v júli 2017 však mestskí poslanci rozhodli o znížení jeho platu na 3 300 eur mesačne, od januára 2018 opäť zvýšili na 3 416 eur mesačne. V novembri mu na návrh starostu Vrakune Martina Kuruca zvýšili plat na 6 048 € mesačne.^[14]

V apríli 2020 sprístupnil Vallov magistrát na Zlatých pieskoch karanténne mestečko pre ľudí bez domova, aby sa mali ako špeciálne ohrozená skupina obyvateľov kde bezpečne izolovať počas pandémie Covid-19. V tomto mestečku im bol k dispozícii aj odborný, zdravotnícky a sociálny personál. Celkovo sa v karanténnom mestečku vystriedalo približne 250 ľudí bez domova.^[17]

V máji 2020 mestské zastupiteľstvo schválilo po Vallovej iniciatíve návrh, ktorým Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) získala od podnikateľa Ivana Kmotríka podiel v servisnej firme BVS Infra Services, čím sa skončilo jeho desaťročné pôsobenie v bratislavskej vodárenskej infraštruktúre.^[18] Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., po výmene manažmentu a ukončení nevýhodných zmlúv nakoniec ukončila rok 2020 so ziskom 3,6 milióna eur pred zdanením^[19], aj vďaka súťaži na nákup elektriny, na SBS službu (v prípade ktorej predstavovala ročná úspora až 1,4 milióna eur), na zabezpečenie pevnej telefónnej siete a internetu (úspora 300-tisíc eur), vďaka prenájmu vozidiel na služobné účely (úspora 350-tisíc eur) či zlepšeniu interných procesov (úspora na IT službách, poštových a kuriérskych službách či servisných činnostiach). 

V roku 2020 mestské zastupiteľstvo pod jeho vedením zvýšilo daň z nehnuteľnosti, v niektorých prípadoch až o desiatky percent.^[20] Zvýšenie dane zo stavieb za stavby na ostatné podnikanie v Bratislava predstavovalo 41,67 % a daň 8 € za m² bola v roku 2020 najvyššia na Slovensku.^[20] Daň za m² v bratislavskom Starom meste bola v roku 2020 zvýšená o 1€.^[21][22] Naposledy zdvojnásobil daň (za prislúchajúcu časť nebytových priestorov v dome, pozemku pod ním) v roku 2015 primátor Nesrovnal, čím sa v Bratislave dosiahli v roku 2016 dvojnásobné dane oproti slovenskému priemeru a Bratislava 1 bola najdrahším okresom.^[23] Podľa analytikov Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) možno predpokladať, že vlajkovú loď novej daňovej reformy v roku 2022 ponesú vyššie dane z nehnuteľnosti, a to až trojnásobne oproti súčasnému stavu.^[24]

Opatrenia Vallovho magistrátu proti šíreniu pandémie Covid-19 pokračovali aj v roku 2021. Mesto dalo zaočkovať stovky ľudí bez domova, ktorí nemali prístup k bežnému systému vakcinácie a prostredníctvom kampaní, očkovacej linky a spolupráce s neziskových sektorom zabezpečilo podporu očkovania zraniteľných skupín seniorov.^[25] Aj vďaka týmto opatreniam a aktívnej komunikácii o dôležitosti očkovania sa Bratislave podarilo dosiahnuť v septembri 2021 na začiatku tretej vlny 75% zaočkovanosť osôb nad 50 rokov, na základe čoho malo mesto na Covid semafore až do vyhlásenia lockdownu v novembri 2021 o dva stupne lepšiu farbu.^[26]

Pozornosť bratislavskej verejnosti vyvolali v lete 2021 projekty určené na zveľadenie verejných priestorov v Sade Janka Kráľa. Mesto zrekonštruovalo dlho zanedbávané verejné toalety, ktoré následne dalo do bezplatného užívania verejnosti aj s obsluhou a bezpečnostným kamerovým systémom napojeným na mestskú políciu. Súčasťou toaliet je aj rampa pre imobilných ľudí, prebaľovacie pulty v pánskej aj dámskej časti či "pani button", ktorým je možné v núdzovej situácii privolať pomoc.^[27] Mesto odkúpilo budovu v Sade Janka Kráľa, ktorá dlho slúžila ako erotický salón, a ohlásilo zámer pretvoriť ju na objekt, ktorý bude slúžiť všetkým Bratislavčanom v súlade s funkciou parku. "Táto budova je o nejakej nálade, ktorú vytvára v tomto kúte Sadu Janka Kráľa. Keď tam bol erotický masážny salón, žiadna mamička sa tam s deťmi v okolí nehrala. Celá tá časť sadu bola akoby zakliata," povedal Matúš Vallo.^[28]

15. novembra 2021 v Bratislavskom kraji začal premávať nový prepravca Arriva. Podľa predbežných informácií župy nevyrazila v tento deň asi štvrtina spojov.^[29] Situáciu okolo Arrivy označil Vallo za „mega faux pas“. To, že pod tlakom nedostatku vodičov zvýšil nový dopravca náborový príspevok až na 4-tisíc eur, mení podľa primátora trh v celej Bratislave.^[30]

Na nový portál a systém Bratislavského parkovania upozornil na svojom Facebooku primátor Bratislavy, Matúš Vallo. Regulované parkovanie má začať fungovať od 1. októbra 2021. Rezident zóny bude môcť tam, kde býva, parkovať za 39 eur ročne za prvé auto, 150 za druhé a 500 eur ročne za tretie auto v domácnosti. Návštevník bude musieť vo vymedzenom čase platiť hodinovú sadzbu za parkovanie od 0,50 do 2 eur podľa vyťaženosti zóny. Platiť sa bude dať prostredníctvom aplikácie, oskenovaním QR kódu na tabuli, v parkomate alebo v kiosku.^[31]

V rámci projektu Živé miesta vytvoril magistrát pod vedením Matúša Valla v spolupráci s MIB a Mestských lesov v Bratislave v novembri 2021 pozorovňu zvierat Vydrica.^[32]

25. januára 2022 oznámil Matúš Vallo, že v komunálnych voľbách na jeseň 2022 bude znovu kandidovať na post primátora Bratislavy. Zároveň ohlásil vznik mestskej strany Team Bratislava, ktorá má byť pokračovaním Teamu Vallo posilneným o nových ľudí z prostredia komunálnej politiky, lokálnych aktivistov, ale aj o úplne nové mená.^[33]

Vallo žije v Bratislave, je ženatý a má 1 dieťa.^[34]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Matúš Vallo

• Para – oficiálna stránka skupiny
• Mestské zásahy – oficiálna stránka projektu
• Vallo 2018 – oficiálna stránka kandidáta na primátora Matúša Valla a jeho tímu