Maffia[1] (po česky Maffie) bol hlavný orgán českého domáceho odboja počas prvej svetovej vojny. Riadil spravodajskú a konšpiračnú činnosť, odovzdávanie informácií a udržiaval spojenie so zahraničnou sekciou. Jej činnosti sa zúčastnilo vyše 200 osôb.[2] Názov Maffie bol zvolený podľa sicílskej organizácie známej ako mafia, ktorú niektorí účastníci odboja vtedy obdivovali.
V septembri 1915 sa po nútenej emigrácii Edvarda Beneša stal vedúcim Maffie Přemysl Šámal.[2] V tomto roku bol zatknutý Karel Kramář. Starosta Českej obce sokolskejJosef Scheiner patril medzi zakladajúcich členov Maffie a k jeho zatknutiu došlo 21. mája 1915. Spoločne s Kramářom ho eskortovali do vyšetrovacej väzby vo Viedni. Dôvodom jeho zatknutia bola činnosť v slovanofilských organizáciách, udržiavané kontakty v slovanských krajinách a USA, ďalej tiež aféra so sokolskými preukazmi, ktoré mali sokoli na ruskom fronte pri sebe. Scheiner bol 21. júla 1915 pre nedostatok dôkazov prepustený. Jeho obvinenie bolo aj jedným z dôvodov, prečo bola činnosť Českej obce sokolskej 24. novembra 1915 zastavená.[4] Kramář bol v roku 1916 rakúskym súdom odsúdený za vlastizradu a vyzvedačstva na trest smrti.[3] Tento trest mu cisár František Jozef v novembri 1916 zmenil na doživotie. Po jeho smrti následník trónu cisár Karol, ktorý uplatňoval voči Slovanom priateľskú politiku, všetkých odsúdených v tomto procese amnestoval a v roku 1917 bol Kramář prepustený na slobodu.[5] V rovnakom procese bol súdený aj ďalší člen Maffie, novinár a ekonóm Alois Rašín.
Spolupráca
Činnosť Maffie bola v priebehu prvej svetovej vojny prepojená s činnosťou Československej národnej rady (vznikla v roku 1916 v Paríži), ku koncu vojny aj s činnosťou Národného výboru československého, ktorý bol ustanovený v júni 1918. Na odovzdávanie dôležitých odkazov vytvorili tzv. Alarm - sieť telefonistov, cyklistov a bežcov.[6] Pre spojenie domáceho odboja s odbojom zahraničným pôsobili tajní kuriéri. Jedným z nich bola slávna opernáspeváčkaEma Destinnová.[7] V septembri 1918 sa Maffie pripravovala na nekrvavý vojenský prevrat a na následné prevzatie moci.[8]
↑ abROVNÝ, Daniel. Náš svátek - 28. říjen [online]. Britské listy, 2006-10-26, [cit. 2012-01-14]. Dostupné online. (po česky)
↑ abLUSTIGOVÁ, Martina. Vztah Masaryka a Kramáře - Za války a v republice [online]. Český rozhlas, 2006-05-14, [cit. 2012-01-14]. Dostupné online.
↑Waic Marek: Tělovýchova a sport ve službách české národní emancipace, Karolinum Press, 2014, s. 98
↑Karl Sigmar Galéra: Deutsche unter Fremdherrschaft, Band II
↑PACNER, Karel. Osudové okamžiky Československa. Praha : Nakladatelství BRÁNA, 2012. 720 s. Ďalej len PACNER, Karel. Osudové okamžiky Československa. ISBN 978-80-7243-597-5. S. 78-82.