Litovské veľkokniežatstvo (lit.Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė, plný názov: Didžioji Lietuvos, Žemaitijos ir Rusijos kunigaikštystė, biel.Вялікае Княства Літоўскае / Vialikaje Kniastva Litoŭskaje, lat.Magnus Ducatus Lituaniae – Veľkokniežatstvo Litvy, Rusi a Žmude) bol litovskýštát, ktorý existoval od 12. storočia do roku 1795. Bol založený Litovcami, ktorí patrili medzi polyteistické baltské kmene. Kniežatstvo postupne obsadilo veľké časti niekdajšej Kyjevskej Rusi a ďalšie územia osídlené zväčša Slovanmi, v dnešnom Bielorusku, Lotyšsku, Litve a časti dnešného Moldavska, Poľska, Ruska a Ukrajiny.
Na svojom mocenskom vrchole v 15. storočí, kedy bola Litva ešte len vo voľnom zväzku s Poľskom, bolo jedným z najväčších štátov v Európe, vyznačujúce sa veľkou jazykovou, náboženskou a etnickou rozmanitosťou. Litovské etnické územie vtedy zaberalo len asi 10 % rozlohy celého veľkokniežatstva. Hlavným nepriateľom Litvy bol do prelomu 14. a 15. storočia rád nemeckých rytierov, postupne sa do role najväčšieho rivala Litvy prepracovalo svojím mocenským vzostupom Moskovské veľkokniežatstvo, kým rád nemeckých rytierov po roku 1410 postupne strácal svoju moc.
Vznik a vývin
Magnus Ducatus Lithuania, Tobias Lotter, 1780
Konsolidácia litovských území začali na sklonku 12. storočia. Mindaugas, prvý vládca veľkokniežatstva, bol korunovaný za katolíckeholitovského kráľa v roku 1253. Po jeho smrti kráľovstvo zaniklo, ešte za jeho života sa prvá fáza christianizácie skončila, keď Mindaugas zavrhol katolicizmus.
Litva bola ako pohanský štát terčom severných križiackych výprav Rádu nemeckých rytierov (z juhozápadu) a Livónskeho rádu (zo severu). Štát svoju multietnickosť získal až za vlády Gediminasa, ktorí expandoval na juhovýchod, na roztrieštenú Rus. V expanzii Litva pokračoval aj za vlády jeho synov Algirdasa a Kestutisa. Algirdasov syn a následník Jogaila sa dostal do sporu so strýkom Kestutisom a jeho synom Vitoldom. Mocenské súperenie, do ktorého úspešne intervenoval aj rád nemeckých rytierov, sa vyriešilo až po uvoľnení poľského trónu smrťou Ľudovíta Veľkého, uhorského a poľského kráľa. Jogaila (Jagielo) podpísal v roku 1386 krewskú úniu, čím spôsobil dve zásadné dejinné udalosti v litovských dejinách: pokresťančenie Litvy a založenie dynastickej únie medzi Litovským veľkokniežatstvom a Korunou Poľského kráľovstva. Jogaila (Vladislav II. Jagelovský) sa stal poľským kráľom, kým Vitold litovským veľkokniežaťom.
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
