Kyjovská planina

Kyjovská planina
geomorfologická časť
Vihorlatských vrchov
Kyjov a južná časť zo šíravy
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Košický
Okresy Humenné, Michalovce
Nadradená
jednotka 		Vihorlat
Susedné
jednotky 		Krivoštianka, Humenské podolie, Podvihorlatská pahorkatina, Vihorlatská hornatina
Rieky Kamenný potok, Kamenica, Ptava, Sokolský potok, Jovsiansky potok
Súradnice 48°50′S 22°01′V / 48,84°S 22,01°V / 48.84; 22.01
Najvyšší bod Čop
 - výška 866 m n. m.
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - výška cca 150 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Košickom kraji
Poloha v Košickom kraji
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kyjovská planina[1] je geomorfologická časť podcelku Vihorlat vo Vihorlatských vrchoch. Zaberá západnú polovicu centrálnej časti pohoria[2] a jej najvyšší vrch Čop dosahuje 866 m n. m..[3]

Polohopis

Územie sa nachádza v západnej časti podcelku a zaberá pás napriek celým pohorím. Severný okraj planiny nadväzuje na Beskydské predhorie a jeho podcelok Humenské podolie, na severozápade pokračuje pohorie podcelkom Humenské vrchy a jeho časťou Krivoštianka. Južný okraj lemuje Podvihorlatská pahorkatina, patriaca do Východoslovenskej pahorkatiny a východným smerom pokračuje podcelok Vihorlat časťou Vihorlatská hornatina.[2]

Planina zasahuje na územie Prešovského a Košického kraja a okresov Humenné a Michalovce.[4] Centrálna, východná a severná časť územia patrí do Vojenského obvodu Valaškovce.[5] Severne sa zvažujúce svahy a doliny odvádzajú vodu do rieky Cirochy, západnú časť odvodňujú prítoky Laborca a z južnej smeruje voda do Zemplínskej šíravy. Medzi najvýznamnejšie vodné toky patrí Kamenica a Ptava a ich prítoky v severnej časti, Kamenný potok v strednej a Sokolský a Jovsiansky potok vo východnej časti.[5]

Chránené územia

Severovýchodný okraj planiny patrí do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.[3] Osobitne chránenými územiami sú PP Kamienka, PR Viniansky hradný vrch, PR Vinianska stráň, NPR Jovsianska hrabina a NPR Kyjovský prales.[5]

Turizmus

Táto časť Vihorlatských vrchov je z veľkej časti turistom neprístupná. Atraktívnou je juhozápadný okraj poblíž Zemplínskej šíravy v okolí Vinného, kde je Vinianske jazero, stojí Viniansky hrad a pobrežie vodnej nádrže lemujú rekreačné osady. V tejto oblasti je niekoľko značených turistických trás.[3]

Turistické trasy

Referencie

  1. ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online.
  2. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Vihorlatské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2022.
  4. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online.

Pozri aj