Podvihorlatská pahorkatina je geomorfologický podcelok Východoslovenskej pahorkatiny. Nachádza sa v jej východnej časti.
Vymedzenie
Podcelok zaberá mierne zvlnenú časť vo východnej polovici Východoslovenskej pahorkatiny a tvorí prechod medzi horstvom na severe a rovinou na juhu. Na juhovýchode územie vymedzuje štátna hranica s Ukrajinou, severovýchodným smerom sa nachádza najvýchodnejší podcelok krajinného celku, Petrovské podhorie. Severným smerom leží úpätie Vihorlatských vrchov a ich podcelky Popriečny, Vihorlat a Humenské vrchy. Západným smerom nadväzuje krajinný celok Laboreckou nivou a Zalužickou pahorkatinou. Medzi nimi je úzky pás Laboreckej roviny a juhovýchodne nadväzuje Sobranecká rovina, obe patriace pod Východoslovenskú rovinu.[1]
Chránené územia
Severný okraj východnej polovice zasahuje do CHKO Vihorlat, z maloplošných chránených území tu leží chránený areál Zemplínska šírava a národná prírodná rezervácia Jovsianska hrabina.[2]
Osídlenie
Mierne zvlnené územie patrí medzi stredne husto osídlené oblasti a najmä v plytkých údoliach potokov ležia menšie a stredne veľké obce. Južný okraj zasahuje na okraj Michaloviec.
Doprava
Centrálnou časťou územia vedie cesta II/582, ktorá spája severným brehom Zemplínskej šíravy Michalovce a Sobrance. Juhovýchodnou časťou prechádza cesta I/19 a ňou vedená európska cesta 50, ktorá smeruje na Ukrajinu.
Referencie
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-20]. Dostupné online.