Kráľovský Chlmec
maď. Királyhelmec
mesto
Kostol sv. Ducha a kaštieľ
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Trebišov
Región	Zemplín
Nadmorská výška	130 m n. m.
Súradnice	48°25′53″S 21°58′22″V / 48,431389°S 21,972778°V / 48.431389; 21.972778
Rozloha	23,81 km² (2 381 ha) [1]
Obyvateľstvo	7 352 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	308,78 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1214[3]
Primátor	Karol Pataky[4] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	077 01
ŠÚJ	528447
EČV (do r. 2022)	TV
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Ľ. Kossutha 99 077 01 Kráľovský Chlmec
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	056 / 632 12 38
Fax	056 / 632 21 40
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Kráľovský Chlmec
Webová stránka: kralovskychlmec.org/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Kráľovskochlmčan/ka[5]

Kráľovský Chlmec (v minulosti Kráľovský Chlumec, maď. Királyhelmec) je mesto ležiace v Košickom kraji na Slovensku. Je významným centrom Medzibodrožia. Mesto má silné zastúpenie maďarskej národnosti.

Mesto leží v juhovýchodnej časti Slovenska, na východnom úpätí Chlmeckých kopcov v regióne Medzibodrožie. Obklopuje ho Východoslovenská nížina a zo severnej strany mokrade CHKO Latorica. Mestom prechádza cesta I/79 a II/555, južne vedie železničná trať Košice – Čierna nad Tisou. Trebišov je od Kráľovského Chlmca vzdialený 29 km severozápadne, Veľké Kapušany 16 km severne a Čierna nad Tisou 9 km východne.

Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.

Po vzniku Uhorska sa osada a ako aj celé Medzibodrožie stali súčasťou Zemplínskej župy. S názvom „Helmech“ sa stretávame v zakladacej listine obce Leles z roku 1214.
V polovici 15. storočia bola usadlosť povýšená na zemepánske mesto, o čom svedčí aj historická pečať mesta s erbom.

Na vyvýšenine nad mestom dal postaviť Péter Perényi začiatkom 16. storočia hrad. Po rozrumení sa dnes nazýva Csonkavár (v preklade Okyptený hrad, Troskohrad) či hrad - zrúcanina Kráľovský Chlmec.

V 17. storočí mesto dočasne patrilo pod Sedmohradské kniežatstvo. V tomto období dala Zuzana Lórantfiová, vdova po Jurajovi Rákócim I., postaviť v meste kaštieľ.
V druhej polovici 19. storočia sa Kráľovský Chlmec stal okresným centrom.

V roku 1918 sa Kráľovský Chlmec stal súčasťou Česko-slovenskej republiky. Po 1. viedenskej arbitráži bol pripojený k Maďarsku.

Mesto bolo sídlom Medzibodrožského okresu, ktorého štatút zanikol v roku 1960. Mesto bolo pričlenené do okresu Trebišov.

Podľa Heraldického registra ^[6] má mesto tieto symboly prijaté od 15. storočia. Doložený erb je z pečatidla z roku 1561. Znovuobnovený bol v roku 1977.

V striebornom štíte zelená, do kruhu stočená vínna réva s dvoma listami vybiehajúcimi do horných rohov štítu, uprostred s červeným strapcom hrozna.

Vlajka mesta pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov červeného, zeleného, bieleho, zeleného, červeného. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma cípmi, t. j. jedným zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Mesto malo v roku 2021 podľa sčítania 7 489 obyvateľov.

Národnostné zloženie (2021):

• 5401 maďarská 72,1 %
• 1764 slovenská 23,6 %
• 100 rómska 1,3 %
• 14 česká 0,2 %

Kráľovský Chlmec mal v roku 2011 podľa sčítania 7 698 obyvateľov.

Národnostné zloženie (2011):

• 5670 maďarská 73,66 %
• 1496 slovenská 19,43 %
• 304 rómska 3,95 %
• 20 česká 0,26 %

Náboženské zloženie (2011):^[7]

• rímskokatolíci – 48,35 %
• kalvíni – 24,07 %
• gréckokatolíci – 12,12 %
• bez vyznania – 6,51 %

• Čonkavár (maďarsky Csonkavár) alebo hrad Kráľovský Chlmec, zvyšky stredovekého hradu pravdepodobne z 15. storočia (uvádza sa aj začiatok 16. storočia), ktorý sa nachádza vo vyvýšenej polohe západne od centra mesta. Vlastníkom hradu bol premonštrátsky kláštor v Lelesi, neskôr šľachtické rody ako Palóciovi či páni z Perína. V prvej polovici 17. storočia je doložený ako panský majer (udvarház) s obytnou panskou kúriou a hospodárskym príslušenstvom. Z hradu sa dochovali dve protiľahlé steny pôvodnej dvojpodlažnej obytnej veže a pivnice s valenými klenbami. Hrad je postavený z lomového kameňa, nárožia sú z veľkých tesaných tufových kvádrov. Ruiny hradu prešli konzerváciou.^[8]
• Kaštieľ Zuzany Lorántfiovej, dvojpodlažná pôvodne renesančná bloková stavba s valbovou strechou z druhej polovice 16. storočia. Kaštieľ nechala vybudovať vdova po Jurajovi I. Rákocim Zuzana Lorántfiová na mieste staršej kúrie. Úpravami prešiel v 18. a 19. storočí, naposledy po druhej svetovej vojne.^[9] V súčasnosti tu sídli základná umelecká škola. Priečelie kaštieľa je horizontálne členené kordónovou rímsou, okná majú nadokenné rímsy a šambrány. Nad portálom je umiestnený spojený erb Rákociovcov a Lorántfiovcov s vročením 1652.

• 
  Hrad Čonka (Csonkavár) - Troskohrad či hrad Kráľovský Chlmec
• 
• 
• 
  Kaštieľ
• 
  Erby nad portálom kaštieľa

• Rímskokatolícky kostol sv. Ducha, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty zo 14. storočia. Barokovo bol upravený v druhej polovici 18. storočia. Ďalšou úpravou prešiel v rokoch 1896 a 1946. Z pôvodnej gotickej stavby sa dochovalo presbytérium s rebrovou krížovou klenbou z druhej polovice 14. storočia. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádzajú klasicistické oltáre, kazateľnica a patronátne lavice z obdobia okolo roku 1800.^[10] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s kamennými osteniami. Priečelie má členené lizénami, veža vystupuje vo forme rizalitu, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Ducha
• 
• 
• 

• Reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1787. V roku 1900 bol upravovaný v duchu neogotiky. V interiéri sa nachádzajú dve drevené protiľahlé empory umiestnené na kratších stranách pôdorysu. Zariadenie kostola je neogotické.^[11] Fasády kostola sú hladké s polkruovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je dekorovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou s vročením 1923.
• Ortodoxná synagóga, eklektická stavba z roku 1850. Na bohoslužobné účely bola využívaná do roku 1968, neskôr ako sklad nábytku. V medzivojnovom období mala židovská populácia v meste silné zastúpenie.^[12] V súčasnosti synagóga chátra. V interiéri je dochovaná orintalizujúca výmaľba, priestoru dominuje Aron hakodeš. Priečelie synagógy je členené lizénami a kordónovou rímsou ukončené je dekoratívnou stupňovitou atikou s trojuholníkovým štítom.

• 
  Reformoaný kostol
• 
• 
• 
• 
  Detail portálu

• Základná škola (M. Hunyadiho 16)
• Základná škola (L. Kossutha 56)
• Špeciálna základná škola (Majlátha 1)
• Základná umelecká škola (Námestie hrdinov 10/338)
• Stredná odborná škola (Rákocziho 23)
• Gymnázium (Horešská 18)

• Aranka Szentpéteryová (* 1933), herečka
• Szidi Tobias (* 1967), herečka a speváčka
• Róbert Géresi (* 1967), biskup Reformovanej cirkvi
• Csongor Kassai (* 1972), herec
• Peter Nádasdi (* 1978), herec a spevák
• Mirek Tóda (* 1980), novinár
• Viktor Kopasz (* 1973), fotograf

• László Mécs, premonštrátsky kňaz a básnik, žil a tvoril v meste v rokoch 1930 – 1944

• Felsőzsolca, Maďarsko
• Ferencváros, Maďarsko
• Kanjiža, Srbsko
• Kisvárda, Maďarsko
• Rakovník, Česko
• Sfântu Gheorghe, Rumunsko

• 
  Hlavná ulica
• 
  Hlavná ulica
• 
  Sochy panovníkov na Námestí Milénia
• 
  Mestský úrad
• 
  Fontána
• 
  Múzeum

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Kráľovskom Chlmci

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kráľovský Chlmec

• Oficiálna stránka mesta