Krivonos smrekový

Krivonos smrekový

samček
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Loxia curvirostra
Linnaeus, 1758
Synonymá
krivonos obyčajný

Mapa rozšírenia krivonosa smrekového
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Nehniezdiaci
      Na potulkách (závislosť na sezóne nejasná)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Loxia curvirostra

Krivonos smrekový alebo krivonos obyčajný[3] (Loxia curvirostra) je malý spevavý vták z čeľade pinkovité (Fringillidae). Žije v páse boreálnych a horských ihličnatých lesov severnej pologule.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov krivonos smrekový patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celkové stavy sú stabilné, populácia v Severnej Amerike je posledných 40 rokov stabilná, v krajinách Európskej únie má populácia kolísavý charakter.[1]

Opis

Krivonos smrekový je nápadný vták (mierne väčší než vrabec) so silno stavaným telom, nápadne krátkym chvostom a charakteristickým zakriveným zobákom s prekríženými špičkami. Samec je tehlovo červený s hnedými krídlami a chvostom, šedým zobákom a hnedými končatinami. Samica je menej nápadná, najčastejšie olivovo žltozelená s krídlami a chvostom rovnakom sfarbenými ako samec. Mladé vtáky sa podobajú samičkám. Sú olivovo zelené s tmavohnedým žíhaním.

  • Dĺžka tela: 16[5] - 17 cm[6]
  • Rozpätie krídel: 28 cm
  • Hmotnosť: 38 - 44 g[7]

Rozšírenie

Ide o hojne rozšíreného spevavca žijúceho v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Súčasná populácia je pritom odhadovaná na 15 000 000 jedincov, ktorí žijú na ploche väčšej než 10 000 000 km².

Oblasť hniezdenia, početnosť a doba výskytu v strednej Európe sa každoročne mení v závislosti na úrode semien. Nepravidelné presuny majú často charakter invázií. Často celá populácia opustí oblasť a na niekoľko rokov osídli invázne iné územia.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 25 000 - 50 000, zimujúcich jedincov 40 000 - 70 000. Druh je fluktujúci, územie na ktorom sa vyskytuje je stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Ekológia

Mimo hniezdenia žije krivonos smrekový obvykle v menších, rozvoľnenejších kŕdľoch. Je veľmi obratný, rýchlo preskakuje z vetvi na vetvu, často visí aj hore nohami. Je typickým semenožravcom, ktorý požiera výhradne semena ihličnatých stromov, predovšetkým smrekov a borovíc. Často sa ozýva tvrdým „kip kip“.

Hniezdi po celý rok, v severnej a strednej Európe najčastejšie v dobe od augusta do apríla/mája, v Škandinávii od prostriedka januára do prostriedka mája v závislosti na množstve potravy jeden až dvakrát do roka. Dobre ukryté hniezdo si stavia najčastejšie na smrekoch vo výške 3 až 35 m.[11] Do neho kladie 3 – 4 vajcia o veľkosti 22 × 16 mm, biele s čiernymi a hnedými škvrnami, ich inkubačná doba trvá 14 – 16 dní. V chladnom období samička opúšťa hniezdo len zriedka a necháva sa kŕmiť samcom. Rodičia mláďatá kŕmia až do tej doby, dokiaľ im nestvrdnú a nezakrivia zobáčiky (14 – 20 dní).

Poddruhy

Eurázijské a stredomorské populácie
  • Loxia c. balearica
  • Loxia c. poliogyna
  • Loxia c. corsicana
  • Loxia c. guillemardi
  • Loxia c. mariae
  • Loxia c. luzoniensis
  • Loxia c. meridionalis
  • Loxia c. altaiensis
  • Loxia c. tianschanica
  • Loxia c. himalayensis
  • Loxia c. japonica
Severo a stredoamerické populácie
(biometrická klasifikácia)
  • (†?) Loxia c. percna
  • Loxia c. minor
  • Loxia c. sitkensis
  • Loxia c. neogaea
  • Loxia c. benti
  • Loxia c. grinnelli
  • Loxia c. bendirei
  • Loxia c. stricklandi
  • Loxia c. mesamericana

Existujú aj alternatívne taxonómie poddruhov podľa audiometrickej klasifikácie.

Chov a kultúrny význam

Krivonos smrekový bol v minulosti vítanou korisťou. Od prehistórie, po celý stredovek a v novoveku až do polovice 19. storočia bol spolu s inými pinkovitými vtákmi bežne chytaný ako zdroj potravy. Od nepamäti až do 40. rokov 20. storočia bol obľúbeným a rozšíreným klietkovým vtákom, najmä v horských oblastiach. Krivonos s obľubou vyzobáva vápenatú omietku zo stien chalúp v horských oblastiach. Škody však nie sú významné.

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[12] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[13]

Odporúčaným opatrením na ochranu tohoto druhu je ochrana rozsiahlych plôch starých lesov, predĺženie rubnej doby a zachovávanie jadrových zón vo forme starých porastov a to rozptýlene v pohoriach na veľké vzdialenosti, pretože krivonos smrekový sa vie presúvať po rozsiahlych oblastiach.[11] Dôležitým faktorom v ochrane všetkých lesných druhov vtákov sú správne spôsoby obhospodarovania lesov, nerúbať v hniezdnej dobe a nie veľkoplošným holorubným spôsobom.[4]

Hlas

Hlas

3 min. 15 s., Nemecko, trilkovitý spev brhlíka obyčajného sa silno zaplieta do hlasov krivonosa.

Galéria

Referencie

  1. ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 23. novembra 2021
  2. ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-11]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Krivonos obyčajný / Krivonos smrekový, s. 619 - 620.
  5. ↑ PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. ↑ JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. ↑ FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. ↑ a b BirdLife International (2020) Species factsheet: Loxia curvirostra [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online. (En)
  12. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  13. ↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Křivka obecná na českej Wikipédii.