Kayseri (iné mená pozri nižšie) je mesto v strednom Turecku, administratívne centrum rovnomennej provincie. Nachádza sa na Anatólskej plošine severne od sopkyErciyas Dağı. V roku 2010 malo 850-tisíc obyvateľov. Mesto je významným hospodárskym a priemyselným strediskom, nachádza sa asi 265 km juhovýchodne od hlavného mesta Ankary. Je cestným uzlom na medzinárodnej železničnej trati spájajúcej Európu s Iránom. V meste sídli aj medzinárodné letisko. Významný je cestovný ruch, ktorý podporuje bohatá história mesta a bohatý repertoár kultúrnych a historických pamiatok. V Kayseri sídlia viaceré múzeá a univerzity. Najstaršou je univerzita Erciyes Üniversitesi založená v roku 1978.[1][2][3]
Mená
dnešný turecký oficiálny názov: Kayseri, slovenská výslovnosť [kajseri][1]
Kayseri je jedno z hlavných finančných a obchodných a priemyselných stredísk v centrálnom Turecku. V meste sídli viacero bánk, rozvinutý je miestny priemysel. Mimo iné v meste sídli letecký, textilný, nábytkársky, cementársky a hutnícky priemysel. Spracovávajú sa v ňom najmä farebné kovy. Kayseri je tiež významným remeselníckym centrom, darí sa najmä zlatníctvu a tkaniu kobercov. Ide centrum o poľnohospodárskej oblasti. V okolí mesta sa pestuje ovocie, zelenina, obilniny, zemiaky, cukrová repa i vinič. Zvlášť významná je produkcia sušených hrozienok. S poľnohospodárskou činnosťou je spojený rozvoj potravinového priemyslu, ktorý reprezentuje tradičná výroba údenín, cukrovarníctvo a mliekarenstvo.[1][3] V Turecku sa dnes všeobecne verí, že ľudia z Kayseri majú osobitný sklon k podnikaniu, sú pracovití a usilovní.[7]
História
Mestské hradby v Kayseri
Mesto vzniklo v 2. tisícročí pred Kristom v oblasti obývanej Asýrčanmi a Chetitmi. Neďaleko dnešného mesta sa nachádza archeologická lokalita, niekdajšia asýrska obchodná kolónia Kaneš.[7] Pôvodne sa volalo už Mazaka. Počas vlády achajmenovskejPerzie bolo sídlom satrapu, v 4. storočí pred Kristom mesto dobyl Perdikkas, veliteľ Alexandra Veľkého.[8] Po rozpade Alexandrovej ríše bolo za vlády kapadóckeho kráľa Ariaratha V. Euseba Filopatóra v 2. storočí pred Kristom premenované na Eusebeia. V tomto období slúžilo ako sídlo kapadóckych kráľov. V prvom storočí pred Kristom bolo vyplienené arménskym kráľom Tigranom I. Po tom, čo bolo mesto pričlenené do Rímskej ríše vznikla na jeho území rímska provincia Cappadocia a Kayseri nazvané Caesarea Cappadociae sa stalo jej hlavným mestom.[1][3] V roku 260 mesto dobyl a vypálil perzský panovník Šápúr I., mesto sa však rýchlo obnovilo.[8] V 4. storočí bola provincia rozdelená na dve časti a mesto zostalo hlavným sídlom západnej provincie Cappadocia Prima. Miestnej kresťanskej diaspóre bol adresovaný Prvý Petrov list. Usudzuje sa preto, že v oblasti sa už v prvých storočiach rozšíril kresťanský kult.[1][3]
Mauzóleum Döner Kümbet
V 3. storočí sa mesto stalo centrom gréckej kresťanskej vzdelanosti. Po tom, čo miestni kresťania zničili pohanský chrám v meste, cisár Julián Apostata mestu odňal status mesta. Po jeho smrti kresťanstvo v Byzancii zvíťazilo a význam mesta opätovne vzrástol.[9] V 4. storočí bolo sídlom tzv. kapadóckych cirkevných otcov, arcibiskupom v meste bol veľký grécky teológ Bazil Veľký.[1][3] Náboženský význam mesta bol zvýraznený aj tým, že miestny arcibiskup - metropolita bol titulovaný ako exarcha a nepodliehal žiadnemu patriarchovi. To sa zmenilo po tom, čo bol v roku 431 na Chalcedónskom koncile zriadený konštantínopolský patriarchát a tri maloázijské exarcháty včlenené doň. I tak si však miestny arcibiskup udržal istý vplyv, v rámci patriarchátu mu prislúchalo druhé miesto medzi metropolitmi a titul protothronos.[9][10]
Za vlády Justiniána I. slúžilo mesto ako vojenská základňa, nachádzalo sa v ňom viacero výrobní zbraní a vojenského proviantu. Justinián mesto tiež riadne opevnil. V byzantskom období bolo mesto známe aj pod gréckym názvom Kaisareia. Cirkevná tradícia pokračovala aj v 6. a 7. storočí, keď v meste pôsobilo viacero cirkevných spisovateľov ako Theodóros Askidas či Andreas Kaisareias.[11] V roku 611 bolo mesto obsadené a vypálené perzským veľkokráľom Husravom II., avšak zrejme sa z tragédie rýchlo spamätalo, pretože už o vyše tridsať rokov ohromilo jeho bohatstvo arabských obliehateľov. Kalif Mu'ávija I. mesto v roku 647 prinútil ho platiť tribút.[7] Byzancia mesto v prospech Arabov dočasne stratila v roku 726, no už krátko na to ho získala späť. V rámci byzantskej správy bolo postupne súčasťou viacerých thém (Armeniakon, Kapadócia, Charsianon). Významným vojenským centrom Kaisareia zostala až do 11. storočia. V meste boli za cisárov prehlásení významní vojenskí velitelia Nikefor II. a Bardas Fókas.[9]
Seyyid Burhaneddin Türbesi
V 11. storočí sa do susedstva Byzantskej ríše dostali turkickí Seldžuci. V rokoch 1067 a 1073 ho dvakrát napadli a vyplienili turkické tlupy. Do rúk Seldžuckej ríše sa dostalo okolo roku 1080, keď ho pravdepodobne získal jej vazal Danišmend. Mesto v tomto období zrejme pripomínalo iba ruiny. Počas prvej križiackej výpravy sa mesta v roku 1096 na krátko zmocnili križiaci putujúci do Palestíny.[9]Danišmend Gázi mesto obnovil. V roku 1168 mesto opanoval rúmsky sultánKilič Arslán II. z rodu Seldžukovcov.[7] Počas seldžuckej nadvlády bolo mesto prvýkrát pomenované Kayseri a slúžilo ako rezidencia panovníkov. Seldžucké panstvo prinieslo mestu značný rozmach, rozkvet nastal v polovici 12. storočia, keď bolo vybudované množstvo architektonických pamiatok.[1]
V roku 1243 sa Kayseri zmocnili Mongoli, pričom časť miestneho obyvateľstva vzali do otroctva a mesto vypálili. V roku 1277 mesto bez boja obsadil mamlúcky sultán Bajbars, no potom, čo sa mu nepodarilo podnietiť vzburu Turkov proti Mongolom, sa stiahol. V rokoch 1343 až 1381 Kayseri patrilo bejliku Eretna, pričom slúžilo ako hlavné mesto. Cestovateľ Ibn Battúta žijúci v 14. storočí Kayseri označil ako jedno z najväčších v Anatólii. V roku 1381 Eretnu rozvrátil a moci sa ujal Kádí Burhán ad-Dín, ktorý sa prehlásil za sultána. Na konci 14. storočia sa mesto za vlády sultána Bajazida stalo súčasťou Osmanskej ríše, avšak po porážke Timúrom Osmani mesto už v roku 1402 stratili. Následne Kayseri istý čas ovládal Karaman a dočasne Mamlúci. Osmanská moc sa do Kayseri vrátila v roku 1515 za vlády Selima I. V 17. storočí okolie Kayseri trpelo pre povstanie rebelov. Územie bolo dočasne vyľudnené, ale už v polovici 16. storočia ho Evlija Čelabi označil za prosperujúce. Osmanom následne mesto patrilo až do 20. storočia. Po zániku Osmanskej ríše sa stalo súčasťou Turecka.[3][7]
Pamiatky
Bürüngüz Camii, moderná mešita z roku 1977
V meste sa nachádza viacero stavebných pamiatok. Medzi najstaršie, pôvodom pred-islamské pamiatky v meste patrí citadela pôvodom z 3. storočia. Pevnosť bola viackrát prestavaná. Prvými výraznými zmenami prešla v 6. storočí za vlády cisára Justiniána I., ďalšie úpravy pridali Seldžuci a Osmani. Mesto má zachované hradby. Neďaleko Kayseri sa nachádza staroveká archeologická lokalita Kaneš (Kültepe).[1][3][7]
Hunat Hatun Külliyesi - komplex sultánky Hunat Hatun
K typickými historickým budovám z islamského obdobia patria mešity a madrasy a hrobky. Z obdobia vlády seldžuckých Turkov pochádza Veľká mešita (Ulu Camii) založená v roku 1135. Dostavaná bola v ranom seldžuckom štýle niekedy v rokoch 1205/1206. V neskoršom, osmanskom období, bola viackrát prestavaná. Pôdorysom pripomína typ baziliky s kupolou pred mihrábom.[1]
Z roku 1205 pochádza madrasa Çifte medrese, ktorej súčasťami boli aj nemocnica a hrobka. Dnes v nej sídli Múzeum seldžuckej civilizácie. Ďalšou seldžuckou stavbou je komplex sultánky Hunat Hatun z rokov 1237 – 1238. Prebudovaný bol v 19. storočí. Celkovo ide o 4 budovy: Veľká mešita, hrobka, madrasa a hamám. Sáhibova madrasa (Sahibiye medrese) bola vystavaná v rokoch 1267 – 1268. Budova má bohato zdobený vstupný portál. Ďalšou školou v Kayseri bola Seraceddinova madrasa (Seraceddin medrese) z rokov 1238 – 1239). V meste sa nachádzajú viaceré seldžucké hrobky valcového alebo oktogonálneho tvaru s pyramídovou strechou. Patrí medzi ne napr. Çifte Kümbet z rokov 1247 – 1248; Döner Kümbet približne z roku 1275; Alaca Kümbet z 13. storočia a ďalšie.[1][3] Možno tiež spomenúť hrobku Sajjida Burhána ad-Dína, učiteľa Džalála ad-Dína.[7]
↑Zmena. Bratislava : Vydávajú študenti žurnalistiky FF UK Bratislava v spolupráci s Československým koordinačným štrajkovým výborom, 2000. Dostupné online. S. 10.
,_Turkey_(31871002313).jpg)
.JPG)
