Selim I. (osm. tur. سليم اول, mod. tur. Birinci Selim; * 10. október 1470, Amasya, Osmanská ríša – † 22. september 1520, Çorlu, Osmanská ríša), zvaný aj „Selim Hrozný“[1] (tur. Yavuz Sultan Selim), bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1512 až 1520.[2] Jeho vláda je známa tým, že dramaticky rozšíril hranice ríše, obzvlášť, keď medzi rokmi 1516 až 1517 dobyl Mamlucký sultanát Egypta, čím získal Levantu, Hidžáz, Tihámu a samotný Egypt. V predvečer jeho smrti v roku 1520 mala Osmanská ríša rozlohu 1 494 000 km2, čím sa počas Selimovej vlády zväčšila až o 70%.[2]
Selimovo dobývanie oblastí Blízkeho východu, srdca moslimov, a najmä prevzatie úlohy ako dozorcu pútnických ciest do Mekky a Medíny, stanovilo Osmanskú ríšu ako najprestížnejšiu zo všetkých moslimských štátov. Jeho dobývanie dramaticky posunulo zemepisné a kultúrne centrum ríše z Balkánu na Blízky východ. V 18. storočí sa o Selimovom dobytí Mamluckého sultanátu hovorilo ako o okamihu, kedy sa Osmani zmocnili vlády nad zvyškom moslimského sveta, a preto je Selim spomínaný ako prvý osmanský kalif.
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Selim I.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Selim I na anglickej Wikipédii.
.svg)
