Kat (staršie aj: popravca, majster ostrého meča) je človek, ktorý vykonáva popravy ľudí, ktorí boli odsúdení na trest smrti. Kat tiež mučil odsúdených alebo vymáhal priznanie pri výsluchoch obžalovaných. V stredoveku mali mestá svojich katov, ktorí vykonávali tzv. hrdelné právo. Pri práci mu pomáhali jeho pacholci. Často si ich tiež požičiavali za úplatok z iných miest. Vedľa povolania kata vykonávali ešte ďalšie veci, ako napríklad prácu konského mäsiara, čistenie stok a iné. České slovo kat má nejasnú etymológiu, predpokladá sa, že súvisí so slovesami kácať a kotiť, čo by mohlo odkazovať na stínanie. V staršej češtine sa používalo pre popravcu alebo mučiteľa tiež slovo katan, spravidla hanlivo. To však svojím pôvodom s katom nesúvisí, ale je prebierkou z maďarského katona „žoldnier, (nájomný) vojak“.
Aj keď kat vykonával rozhodnutie mestskej rady (neskôr súdov), hlavne v stredoveku bol rôzne obmedzovaný. V hostincoch a v kostole mali stranou vyhradené miesto, museli chodiť väčšinou oblečení v čiernej farbe, niekedy museli byť len viditeľne označení. Často sa stávalo, že museli bývať za mestom na samote. Tomuto miestu sa ľudovo hovorilo katovňa. Vďaka svojmu remeslu sa vyznali v anatómii človeka, dokázali liečiť rôzne zlomeniny a iné zranenia.
Postupom času sa názor ľudí na toto povolanie menil a tiež rôzne obmedzenia, ktoré títo ľudia museli pre svoje povolanie trpieť, zmizli a začali si k povolaniu kata prikladať ešte iné zamestnania. Tak bol napríklad Leopold Wohlschlager zlatníkom, Jan Piperger čalúnnikom, Karel Huss liečiteľom, zberateľom, kustódom umeleckých zbierok na zámku Kynžvart.
Plat katov bol rôzny. Mestá, ktoré mali svojho kata, ich platili rôzne. Väčšinou dostával týždenný plat a potom za každý vykonaný úkon (popravu, výsluch, mučenie atď.) ďalšiu čiastku, ktorá bola stanovená podľa náročnosti, napríklad:
