Karol Kalchbrenner (nem. Karl Kalchbrenner, maď. Kalchbrenner Károly) (* 5. máj 1807, Pöttelsdorf – † 6. jún 1886, Spišské Vlachy) bol rakúsko-uhorský botanik, mykológ a evanjelický kňaz.
Životopis
Stredoškolské štúdiá absolvoval v Győri, Pešti, Banskej Štiavnici, Bratislave a Šoproni. Po ukončení štúdia evanjelickej teológie v Šoproni a Halle, kde medzi jeho spolužiakov patril aj Oswald Heer, sa stal v roku 1931 pomocným kňazom u svojho otca v Pešti a následne od roku 1932 pôsobil ako evanjelický kňaz v obci Spišské Vlachy. Vo voľnom čase sa venoval štúdiu gréckych a rímskych autorov, ako aj žánrovej maľbe. V roku 1839 sa kvôli problémom so zrakom vzdáva maľovania. Namiesto neho sa začína zaujímať o záhradkárstvo, ktoré sa od roku 1847 mení na vášeň pre botaniku. V roku 1858 je zvolený za diakona a v roku 1870 za arcidiakona 13 spišských miest. V roku 1881 odchádza na dôchodok.
Vedecká činnosť
V roku 1847 začína mapovať semenné rastliny spišskej župy. Na popud Fridricha Augusta Hazslinszkého následne prechádza od floristiky k mykológii. Zo samouka sa stal medzinárodne uznávaným mykológom; bol v styku s najväčšími menami svetovej mykológie, akými boli Švéd Elias Magnus Fries, Angličania Miles Joseph Berkeley a Mordecai Cubitt Cooke, Škót Andrew Murray, Francúz Casimir Roumeguère, Rakúšan Ludwig Heufler von Hohenbühel, Nemci Gottlob Ludwig Rabenhorst, Leopold Fuckel, Felix von Thümen a v Austrálii žijúci Ferdinand von Mueller, Talian Giacopo Bresàdola, Juhoafričania Leopold Richard Baur, John Medley Wood a Peter Mac Owen a ďalší.
Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patrilo vydanie 60 článkov a opisov viac než 400 húb z Európy, Ázie, Austrálie a Južnej Ameriky. Bol autorom a ilustrátorom diela Icones Selectae Hymenomycetum Hungariae, ktoré obsahovalo 1334 druhov mykoflóry. Kalchbrennerove opisy vyšli v Muellerovom diele Fragmenta Phytographiae Australiae. Viaceré z jeho článkov, vrátane popisu nových druhov húb a opisu rodu Agaricus v západnej Austrálii, boli v rokoch 1882 a 1883 vydané v Zborníku Linného spoločnosti Nového Južného Walesu.[1][2][3][4]
Bol prijatý za plnoprávneho člena Uhorskej akadémie vied a za dopisovateľa Linného spoločnosti Nového Južného Walesu. Bohužiaľ, väčšina jeho rozsiahlych zbierok bola zničená a iba zlomok sa zachoval dodnes v zbierkach Slovenského národného múzea.[5]
Nové taxóny
Bol autorom množstva prvých opisov nových druhov húb, pričom štandardnou autorskou skratkou, ktorá sa využíva pri citáciách botanických názvov vytvorených a publikovaných zo strany tohto autora, je Kalchbr.[6] Medzi najznámejšie patria:[7]
Na jeho počesť bolo prívlastkom „kalchbrenneri“, resp. „kalchbrenneriana“ pomenovaných 39 druhov, 1 poddruh, 1 varieta a 1 forma húb.[8] V roku 2002 bol po ňom pomenovaný novovytvorený rod húb Kalchbrenneriella.[9]
Referencie
- ↑ Definitions of some new Australian fungi. Proceedings of the Linnean Society of New South Wales, 1882, s. 104–106. Dostupné online. DOI: 10.5962/bhl.part.22735.
- ↑ Fungi aliquot Australiae orientalis. Proceedings of the Linnean Society of New South Wales, 1882, s. 563. Dostupné online.
- ↑ Description of two new fungi. Proceedings of the Linnean Society of New South Wales, 1883, s. 175. Dostupné online. DOI: 10.5962/bhl.part.28642.
- ↑ Records of Australian botanists. Journal and Proceedings of the Royal Society of New South Wales. (C. Potter, Acting. Govt. Printer), 1908. Dostupné online.
- ↑ KAUTMANOVÁ, Ivona. Karol Kalchbrenner, 130. výročie úmrtia. Spravodajca Slovenskej mykologickej spoločnosti (Slovenská mykologická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied), 2016, s. 24. Dostupné online [cit. 2024-03-13]. ISSN 1335-7689.
- ↑ Kalchbrenner, Károly (Karl) (1807-1886) [online]. International Plant Names Index, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Kalchbrenner K. 1882) Grevillea 11 (no. 57): p. 24
- ↑ Index Fungorum [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Paul Diederich (Autumn 2002) Kalchbrenneriella, a New Genus to Accommodate the Lichenicolous Hyphomycete Torula cyanescens The Bryologist, 105 (3) pp. 411-14
