Karol Jordán (maď. Jordán Károly; *16. december 1871, Pešť – † 24. december 1959, Budapešť, Maďarsko) bol maďarský horolezec, matematik, člen Maďarskej akadémie vied (od roku 1947), profesor Vyššej školy ekonomickej v Budapešti. Bol jeden z popredných tatranských horolezcov na prelome 19. a 20. storočia, iniciátor mnohých zaujímavých prvovýstupov i v zimných podmienkach. Jordán bol jedným z prvých zakladateľov lyžiarskeho klubu Magyar Sí-klub (1907) a podpredsedom jaskyniarskej sekcie Uhorskej zemepisnej spoločnosti.[1]
Počas pobytu v Zürichu a Ženeve, kde končil štúdium, sa zoznámil s Alpami, v ktorých urobil niekoľko zimných horolezeckých výstupov. V Ženeve sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Marthe Lavalle. V roku 1898 sa vrátil do Maďarska a začal navštevovať Vysoké Tatry s horskými vodcami a neraz i bez nich. Spolu s Karol Englischom začal ako jeden z prvých používať na horolezeckých túrach lyže. V zime 13. januára 1903 vystúpili na lyžiach na Krížnu.[2] Neskoršie sa orientoval na vysokohorské lyžovanie, najmä v Karpatoch. Svoj posledný horolezecký výstup uskutočnil v Alpách v roku 1930.
Jeho menom bolo pomenovaných niekoľko vrcholov vo Vysokých Tatrách: Jordánov štít - dnes Posledná veža (nem. Jordánspitze, maď. Jordáncsúcs, poľ. Poślednia Turnia), Jordánová štrbina (prostredná z piatich depresií hrebeňa od Pyšného štítu po Lomnický štít) (poľ. Wyżnia Poślednia Przełączka, nem. Jordánscharte, maď. Jordánrés) a Zubatá vežička (nem. Jordánturm, maď. Jordántorony, poľ. Zębata Turnia). Všetky pripomínajú prvovýstup Karola Jordána. Pod názvom Jordánky, prípadne Jordánovej cesty sa rozumie výstup z Téryho chaty na Lomnický štít.[1]
Dôležité prvovýstupy vo Vysokých Tatrách
Referencie
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ SMATANA, Ľudo. Korene bielej lásky. Tatry, roč. XXX., čís. 6, s. 30.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Károly Jordán na poľskej Wikipédii.
