Július Gábriš
apoštolský administrátor trnavskej arcidiecézy
Deo adiuvante et S. Maria intercedente S Božou pomocou a s príhovorom Panny Márie
Funkcie a tituly
Apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy
1977 – 1987
Ján Sokol
Apoštolský administrátor Trnavskej apoštolskej administratúry
1969 – 1977
Ambróz Lazík
Predchádzajúce funkcie
titulárny biskup dekoreánsky 1973 – 1987
Biografické údaje
Narodenie	5. december 1913 Tesáre nad Žitavou, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie	13. november 1987 (73 rokov) Trnava, ČSSR (dnes Slovensko)
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	26. jún 1938 (24 rokov) Pavol Jantausch
Biskup
Konsekrácia	3. marec 1973 (59 rokov) Nitra
Svätiteľ	Agostino Casaroli sekretár Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti
Spolusvätitelia	František Tomášek, administrátor pražskej arcidiecézy Štěpán Trochta, SDB litoměřický arcibiskup
Odkazy
Július Gábriš na catholic-hierarchy.org angl. Július Gábriš
Biografický portál

Július Gábriš (* 5. december 1913, Tesáre nad Žitavou – † 13. november 1987, Trnava) bol slovenský rímskokatolícky biskup, v rokoch 1973 – 1977 apoštolský administrátor Trnavskej apoštolskej administratúry a od roku 1977 do svojej smrti apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy.

Po maturite na gymnáziu v Zlatých Moravciach v roku 1933 sa prihlásil do biskupského seminára v Trnave. Teologické štúdium dokončil na Bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde ho 26. júna 1938 apoštolský administrátor Trnavskej apoštolskej administratúry Pavol Jantausch vysvätil za kňaza. Nastúpil ako kaplán v Tekovských Šarluhách (dnes Tekovské Lužany), ešte v tom istom roku ho preložili do Holíča a v roku 1939 do Stupavy. Od roku 1939 začal študovať na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1941 krátko pôsobil ako správca farnosti v Bankách (dnes súčasť Banskej Štiavnice) a od 1. septembra 1941 bol menovaný za profesora na biskupskom gymnáziu v Trnave.^[1] V roku 1944 ukončil štúdium na Slovenskej univerzite rigoróznymi skúškami a ziskom titulu doktor prírodných vied (RNDr.). V roku 1950 po nátlaku štátnych úradov „na vlastnú žiadosť“ opustil miesto gymnaziálneho profesora v Trnave. Štátny súhlas dostal len na miesto kaplána v Mojmírovciach. Od septembra 1951 sa stal dekanom v Jablonici. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa aktívne zúčastňoval práce prorežimného Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva. V roku 1962 sa stal dekanom v Novom Meste nad Váhom.

20. apríla 1969 zomrel trnavský biskup Ambróz Lazík. Pápež Pavol VI. po jeho smrti vymenoval Júliusa Gábriša za trnavského apoštolského administrátora s právomocami sídelného biskupa. Predstavitelia vládneho režimu tým neboli nadšení, predsa len sa im však Gábriš javil ako „menšie zlo“, a preto jeho vymenovanie akceptovali. Otázka vysvätenia Júliusa Gábriša za biskupa však nebola až taká jednoduchá. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa obnovili rozhovory medzi česko-slovenskou vládou a Vatikánom o vzájomných vzťahoch, ktoré sa v päťdesiatych rokoch celkom zmrazili. Jednou z najpodstatnejších častí rokovaní bola otázka obsadenia biskupských stolcov. Na Slovensku sa posledné oficiálne vymenovanie a vysvätenie biskupov uskutočnilo ešte v lete 1949, krátko pred prijatím tzv. cirkevných zákonov. Tie vyžadovali predbežný štátny súhlas na vymenovanie do akejkoľvek duchovnej funkcie, čiže aj biskupa. Ďalšie vysvätenia biskupov sa preto robili už tajne a títo biskupi väčšinou skončili vo väzení alebo v emigrácii. Keď v júni 1972 zomrel rožňavský biskup Róbert Pobožný, zostalo Slovensko bez jediného oficiálne pôsobiaceho biskupa.

Česko-slovensko-vatikánske rokovania o menovaní biskupov dlho neprinášali konkrétne výsledky. Meno Júliusa Gábriša ako jedného z kandidátov prvý raz predložila vatikánska delegácia v marci 1971, a to na funkciu biskupa v Nitre. Trvalo však ešte dva roky, kým sa dosiahla kompromisná dohoda. Vatikán navrhol Gábriša a Jána Pásztora a štát Jozefa Feranca a Josefa Vranu pre Olomouc. Vo februári 1973 pápež Pavol VI. vymenoval a začiatkom marca 1973 Agostino kardinál Casaroli vysvätil v Nitre troch nových slovenských biskupov. Július Gábriš sa stal apoštolským administrátorom - titulárnym biskupom v Trnave. Za svoje biskupské heslo si zvolil Cum auxilio Divino (s Božou pomocou). Okrem neho sa sídelným biskupom v Banskej Bystrici stal Jozef Feranec a v Nitre Ján Pásztor.

Po zriadení slovenskej cirkevnej provincie koncom roka 1977 bola trnavská apoštolská administratúra povýšená na arcidiecézu a Július Gábriš sa stal prvým administrátorom trnavskej arcidiecézy.

Pápež Ján Pavol II. ocenil jeho úsilie udelením hodnosti titulárneho arcibiskupa. O tomto menovaní sa vedelo iba tajne, kvôli komunistickému režimu. Oficiálne sa zverejnilo až po jeho smrti.^[2][3]

• Haľko, Jozef (2008), Arcibiskupov zápas : Životná cesta Mons. RNDr. Júliusa Gábriša, Profily, Trnava: SSV, str. 344, ISBN 978-80-7162-743-2