JUDr. Janko Jesenský (* 30. december 1874 , Martin – † 27. december 1945 , Bratislava )[ 1] slovenský šľachtic a právnik , známy ako básnik , prozaik a prekladateľ .[ 1]
Rodina
Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine ako potomok šľachtického rodu Jesenský s predikátom z Horného Jasena. Jeho otec, Ján Baltazár Jesenský-Gašparé , bol advokátom a významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu (Memorandum národa slovenského , Matica slovenská a pod.). Vzdelanie získaval v rodisku, neskôr na gymnáziu v Banskej Bystrici , Rimavskej Sobote a v roku 1893 zmaturoval v Kežmarku . Dvojročnú právnickú akadémiu absolvoval v Prešove (1893 – 1896 ), doktorát práv získal v Kluži . (Rumunsko , 1896 – 1900 ). V Budapešti zložil advokátsku skúšku (1905 ). Potom pracoval ako advokátsky koncipient v Lučenci , Bytči , Liptovskom Mikuláši , Martine a v Novom Meste nad Váhom . Tu si vytvoril vážnejší ľúbostný vzťah k mladej klaviristke a speváčke Oľge Kraftovej .
Pamätná tabuľa na budove Kolégia v Prešove pripomínajúca štúdiá Janka Jesenského V roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Po ôsmich rokoch sa oženil s Annou, dcérou významného štúrovského historika Júliusa Bottu . V 1914 narukoval k trenčianskemu pluku. Bol obvinený z vlastizrady , roku 1915 odvelený na ruský front, prešiel do ruského zajatia a po čase sa pridal k československým légiám v Rusku .[ 1] voronežský Čechoslovan (tu sa stretol so spisovateľskými kolegami Jozefom Gregorom-Tajovským a J.Haškom), kyjevské Slovenské hlasy. Bol zvolený za podpredsedu ruskej odbočky Československej národnej rady a po zložitých politických kolíziách s boľševikmi sa dostal domov. V roku 1919 sa pustil do povojnového budovania vo viacerých úradoch dožívajúcej republiky. V roku 1922 bol županom v Rimavskej Sobote , potom veľkožupanom v Nitre , v roku 1929 prešiel do Bratislavy , kde sa stal vládnym radcom, neskôr viceprezidentom Krajinského úradu . Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. V rokoch 1930 – 1939 bol podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov , v roku 1933 sa stal šéfredaktorom v časopise Slovenské smery umelecké a kritické . Prívrženec i politický predstaviteľ čechoslovakizmu . V roku 1939 sa utiahol do súkromia, no i napriek tomu podporoval protifašistické hnutie.
27. novembra 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca , no o mesiac neskôr zomiera. V roku 1950 boli jeho telesné pozostatky odvezené a uložené do rodinnej hrobky Jesenských na Národnom cintoríne v Martine .
Tvorba
Hrob na Národnom cintoríne v Martine Jesenský sa svojou tvorbou stal významným predstaviteľom slovenskej modernej prózy. Je jedným zo skutočne prvých tvorcov modernej slovenskej literatúry a reprezentant jej prvej vlny predovšetkým v poézii. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal, najmä poéziu A. S. Puškina , S. Jesenina , či A. Bloka . Literárnej tvorbe sa začal venovať v roku 1889 na kežmarskom gymnáziu. Po priebežnej príprave a časopiseckom publikovaní množstva besedníc, čŕt, humoresiek, noviel a poviedok, uzrel v Ružomberku svetlo sveta jeho prozaický debut. Prvé krátke prózy sú postavené na anekdote. Ťažiskom jeho prozaickej tvorby pred rokom 1918 sú psychologické novely. Ako prvý v slovenskej poézii tiež sproblematizúva vlastné city, čím do značnej miery porušuje tradičný charakter lyrického hrdinu, a svoje diela umiestňuje tak do dedinského, ako i malomestského prostredia a majú humoristické ladenie, ktoré postupne prerastá do satirickej kresby.
Preklady jeho diel vyšli vo viacerých jazykov, niektoré sa stali námetom filmového i televízneho spracovania. Venoval sa i prekladateľskej činnosti z ruštiny, zaoberal sa aj literárnou a kultúrnou publicistikou.
Diela
1897 – Vyznanie , báseň (vyšla v časopise Slovenské pohľady )1905 – Verše J. Jesenského , básnická zbierka1918 – Z veršov Janka Jesenského , zbierka básní (v roku 1919 vyšla pod názvom Zo zajatia v Amerike )1923 – Verše J. Jesenského 2 , zbierka básní1932 – Po búrkach , básnická zbierka1944 – Náš hrdina , lyricko-epická skladba1945 – Čierne dni , básnická zbierka1945 – Proti noci , zobrané spisy1945 – Na zlobu dňa , zv. 1 a 2, básnická zbierka1948 – Jesenný kvet , posmrtne zostavená a vydaná zbierka
1895 – Bozky súboja alebo Poručík , divadelná fraška (len rukopis, knižne vyšlo až v roku 1961 v časopise Slovenské divadlo )1895 – Medicína účinkuje , divadelná fraška (len rukopis)
1913 – Malomestské rozprávky , zbierka krátkych próz1933 – Cestou k slobode , dokumentárna próza (podnadpis Úryvky z denníka 1914 – 1918 )1935 – Zo starých časov , zbierka noveletiek1934 a 1938 – Demokrati , zv. 1 a 2, román a najrozsiahlejšie prozaické dielo (v roku 1980 bol na jeho námety nakrútený celovečerný film, ktorý režíroval Jozef Zachar )1940 – Dva medvede 1941 – Kvôli klasifikácii 1942 – Prefíkaná sláva 1943 – Železničné nešťastie 1944 – Novely, zobrané spisy 1945 – Reflexie, zobrané spisy 1946 – Strach
1921 – Zobrané práce Janka Jesenského 1 – 3 1932 – Výbor z básní Janka Jesenského 1934 – Výber z malomestských rozprávok , výber z prózy1944 / 1948 – Zobrané spisy Janka Jesenského 1 – 21 1950 – Pani Rafiková a iní , výber z prózy1953 – Ženích a iné rozprávky , výber z prózy1953 – Výber z diela , výber z prózy1955 – Láska a život , výber z poézie1956 – Na zlobu dňa , výber z poézie1957 / 1968 – Spisy 1 – 9 1960 – Slnečný kúpeľ , výber z prózy1975 – Maškarný ples a iné poviedky , výber z prózy1977 – Jesenský 1 – 2 (edícia Zlatý fond slovenskej literatúry )
Preklady
1918 – Počiatky slovenského pravopisu 1918 – Nástin dejín slovenskej literatúry 1970 – Listy slečne Oľge , výber vyše 70 listov Oľge Kraftovej 1989 – Listy Janka Jesenského 1, 1890 - 1918 (Martin : Matica slovenská 1989)
Referencie
↑ a b c Janko Jesenský [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2022-10-15]. Dostupné online.
Slovenský biografický slovník GÁFRIK, Michal: Básnik Janko Jesenský. Bratislava : Slovenský spisovateľ, c2006. 182 s. ISBN 80-220-1389-7
Janko Jesenský v kritike a spomienkach. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955. 741 s.
