James Bond: Zajtrajšok nikdy nezomiera
James Bond: Zajtrajšok nikdy nezomiera
|
|
|
Základné informácie
|
Originálny názov
|
Tomorrow Never Dies
|
Iný názov
|
Zajtrajšok nikdy nezomiera
|
Žáner
|
špionážny, akčný, dobrodružný, triler
|
Dĺžka
|
119 minút
|
Štát
|
Spojené kráľovstvo Spojené štáty
|
Pôvodný jazyk
|
anglický
|
Rok
|
1997
|
Dátum uvedenia
|
9. december (Spojené kráľovstvo), 19. december (USA)
|
Produkčná spoločnosť
|
Eon Productions
|
Distribučná spoločnosť
|
United Artists, Metro-Goldwyn-Mayer
|
Rozpočet
|
odhad na 110 miliónov[1] dolárov (t. j. približne 199,2 miliónov eur v roku 2023)
|
Zárobok
|
cca 333 mil. $
|
Ocenenia
|
The Saturn Awards
|
Veková prístupnosť
|
|
Filmový štáb
|
Réžia
|
Roger Spottiswoode
|
Scenár
|
Bruce Feirstein
|
Predloha
|
Ian Fleming (iba postavy a myšlienka)
|
Produkcia
|
Barbara Broccoli, Michael G. Wilson
|
Hudba
|
David Arnold
|
Titulná pieseň
|
Sheryl Crow – „Tomorrow Never Dies“
|
Kamera
|
Robert Elswit
|
Strih
|
Michel Arcand, Dominique Fortin
|
Zvuk
|
Richard Pryke, Chris Munro
|
Scénografia
|
Allan Cameron, Peter Young
|
Kostýmy
|
Lindy Hemming
|
Masky
|
Amanda Knight, Lizzie Yianni Georgiou, Norma Webb
|
Herecké obsadenie
|
|
James Bond
|
Pierce Brosnan – agent 007
|
Bond-girl
|
Michelle Yeoh – Wai Lin
|
Hlavný zločinec
|
Jonathan Pryce – Elliot Carver
|
Ďalej účinkujú
|
Teri Hatcher – Paris Carver Götz Otto – Stamper Ricky Jay – Henry Gupta Joe Don Baker – Wade Vincent Schiavelli – Dr. Kaufman Judi Dench – M Samantha Bond – slečna Moneypenny Desmond Llewelyn – Q Colin Salmon – Robinson Geoffrey Palmer – admirál Roebuck Julian Fellowes – minister obrany Terence Rigby – generál Bukharin Cecilie Thomsen – Inga Bergstrom Nina Young – Tamara Steel Colin Stinton – Dr. Dave Greenwalt
|
Postupnosť
|
Predchádzajúci
|
James Bond: Zlaté oko (1995)
|
Nasledujúci
|
James Bond: Jeden svet nestačí (1999)
|
|
|
|
James Bond: Zajtrajšok nikdy nezomiera alebo Zajtrajšok nikdy nezomiera[2]:108, 138 (angl. Tomorrow Never Dies) je britsko-americký špionážno-akčno-dobrodružný triler z roku 1997, ktorý režíroval Roger Spottiswoode. Ide o v poradí osemnástu oficiálnu bondovku v ktorej hlavnú úlohu agenta 007 hrá Pierce Brosnan po druhýkrát. Ide o tretiu oficiálnu bondovku, ktorá nešla podľa knižnej predlohy Iana Fleminga.[3]
Dej
Titulky hlásili: „Britskí námorníci zavraždení“. Britskú vojnovú loď HMS Devonshire podľa všetkého potopili britskí pilótoví stíhači. Ako prvá túto správu priniesla Carver Media Group biznismena Eliota Carvera (Jonathan Pryce). Žeby zhoda okolností? M si tým nebola taká istá, najmä keď stopa falošného signálu, ktorý Devonshire zachytila, viedla k jednej z Carverových družíc. Bonda (Pierce Brosnan) teda vyslali, aby Carvera preveril a zistil ako sa veci v skutočnosti majú. Neskôr sa stretol sa svojou starou láskou Paris (Teri Hatcher), ktorá sa medzitým stala Carverovou ženou. Pri misii v Saigone mu pomáhala čínska agentka Wai Lin (Michelle Yeoh).[2]:108
Fakty a zaujímavosti
Postavy
- Elliot Carver: tento britský mediálny magnát sa rád verejnosti predvádzal ako ľudomil milujúci podnikanie a nezávislosť. No v skutočnosti bol pre zvýšenie moci a dominancie svojej mediálnej ríše ochotný urobiť čokoľvek.[2]:109
- Wai Lin: Mi6 nebola jediná tajná služba, ktorá sa zaujímala o Elliota Carvera, rovnako aj čínska vláda. Tá vyslala svoju špičkovú agentku, aby odhalila tajomstvo jeho organizácie. Po začiatočnej nedôvere sa medzi Bondom a Wai Lin vytvorilo takmer telepatické porozumenie. Vďaka dokonalému ovládaniu rôznych bojovým umení dávala prednosť samostatnej práci, až kým nestretla Bonda.[2]:108
- Paris Carver: „Vždy som chcel vedieť, čo by som asi cítil, keby som ťa znova uvidel,“ povedal Bond. Čoskoro dostal odpoveď „štipľavú facku na líce“. Pred rokmi totižto zlomil Paris srdce a ona sa utešila sobášom s Carverom. Jej srdce však stále horelo pre Bonda a on nikdy nezabudol na ženu, ktorá sa mu dostala tak pod kožu.[2]:108
- Stamper: každý tyran potrebuje na špinavú prácu tvrdého muža a Carver si vybral veľmi dobre. Išlo o psychopatického kulturistu Stampera, ktorý ovládal okrem zabíjania aj mučiace spôsoby čakra.[2]:109
- Henry Gupta: znalosti tohto „technologického teroristu“ boli pre Carverove plány mimoriadne dôležité. Tento potichu hovoriaci muž bol z rôznych dôvodov najnebezpečnejším z Carverových ľudí.[2]:109
- Dr. Kaufman: majster vraždy z Nemecka, kňaz bolesti. Zdanie nebezpečnosti ešte umocňovalo jeho vypracovaná zdvorilosť a pokojnosť. Na Carverovu žiadosť zabil Paris, ale Bond nedovolil, aby jej smrť zostala nepomstená.[2]:109
Galéria
Referencie
- ↑ https://www.the-numbers.com/movie/Tomorrow-Never-Dies#tab=summary
- ↑ a b c d e f g h DOUGALL, Alastair. JAMES BOND Tajomný svet agenta 007 (org. JAMES BOND The Secret World of 007). 618. vyd. Táborská 31, Praha 4 (org. Veľká Británia) : OTTOVO nakladatelství (org. Dorling Kindersley Limited), 2001 (org. 2000). Ilustroval Roger Stewart. ISBN 80-7181-517-9. S. 144.
- ↑ a b Tomorrow Never Dies - Fiche Film - La Cinémathèque française [online]. cinema.encyclopedie.films.bifi.fr, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
- ↑ CORK, John; STUTZ, Collin. 007 James Bond Encyclopedia. Londýn : Dorling Kindersley Limited, 2007. ISBN 978-80-204-2130-2. S. 336. (čeština)
- ↑ MI6 :: The Home of James Bond [online]. MI6-HQ.COM, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ 007 Facts About 'Tomorrow': Looking Back on the 18th Bond Film [online]. [Cit. 2024-07-04]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
Externé odkazy
|
---|
Bondovky | |
---|
Nebondovky | |
---|
Súvisiace články | |
---|
Ľudia, ktorí prispeli | |
---|
|
|