Holásecká jezera
prírodná pamiatka
Plavecké jezero, pohľad z juhu
Štát	Česko
Región	Juhomoravský kraj
Okres	Okres Brno-mesto
Lokalita	Holásky a Brněnské Ivanovice
Nadmorská výška	205 m n. m.
Súradnice	49°8′55.38″S 16°38′35.36″V / 49,1487167°S 16,6431556°V / 49.1487167; 16.6431556
Rozloha	2,1537 ha
Vznik	1. január 1988[1]
- Vyhlásil	Národný výbor mesta Brna
Správa	AOPK ČR Brno
Kód AOPK ČR	1128
Holásecká jezera Poloha na mape Česka
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Holásecká jezera je prírodná pamiatka ev. č. 1128, ktorá sa nachádza na západe brnianskej mestskej časti Brno-Tuřany prevažne v katastrálnom území Holásky, malá časť sa nachádza tiež v katastrálnom území Brněnské Ivanovice. Leží v tesnom západnom susedstve zástavby štvrti Holásky. Správa AOPK Brno. Ide o sústavu 10 jazier na Černovickom potoku, z ktorých sa v katastrálnom území Holásek nachádzajú jazerá Lávka (0,3 ha), Opleta (4 ha), Kocábka (0,3 ha), Strakovo (0,4 ha), Plavecké (0,7 ha), Ledárenské, Roučkovo (1 ha), Kmuníčkovo (0,3 ha) a Typfl (0,6 ha); v katastrálnom území Brněnských Ivanovic sa nachádza iba jazero Kašpárkovo (0,9 ha).^[2]

Predmetom ochrany je systém vodných plôch charakteru nížinných riečnych jazier s brehovými porastami – refúgiom obojživelníkov.

Oblasťou vedie cyklotrasa, ktorá pokračuje ďalej až do Rakúska.

Podložie je tvorené treťohornými bádenskými ílmi karpatskej priehlbiny. Na nich sú uložené fluviálne naplaveniny riečnej nivy Svitavy a Černovického potoka. Naspodku štrkopiesky pleistocénneho veku, nad nimi hliny a piesky holocénu. Jazero Kocábka, Lávka a Opleta sú vytvorené umelo, ostatné vznikli rozdelením starého riečneho ramena.

Z drevín je zastúpený jaseň štíhly, javorovec jaseňolistý, brest väzový, jelša lepkavá, topoľ biely, topoľ čierny a ďalšie. Medzi kríkmi je najčastejšou baza čierna. Na brehoch jazier rastie záružlie močiarne, kosatec žltý alebo trsť obyčajná. Na Plaveckom jazere a Typfle rastie leknica žltá.

Bezstavovce sú zastúpení – vodniak vysoký alebo lat. Radix auricularia, z rýb žijú v jazerách pleskáč vysoký, kapor obyčajný, lieň obyčajný, ostriež zelenkastý, šťuka a ďalšie. Populácie obojživelníkov tvoria najmä ropucha zelená a skokan škrekotavý, zastúpenie majú aj ropucha bradavičnatá, skokan štíhly a ojedinele rosnička zelená. Z lokality vymizla kunka červenobruchá, rovnako ako mlok bodkovaný a hrabavka škvrnitá. V mokradiach hniezdia bučiačik močiarny, kúdeľníčka lužná, trsteniarik obyčajný, trsteniarik veľký, v brehových porastoch krutohlav hnedý, muchár sivý, slávik obyčajný, ďateľ hnedkavý, žlna zelená. Na jazerách žije i bobor európsky.

1. ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2014-10-13]. Dostupné online. (po česky)
2. ↑ Revitalizace přírodní památky Holásecká jezera Archivované 2014-10-19 na Wayback Machine, oznámení záměru dle EIA, str. 10, 2007

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Holásecká jezera

• Informácie o prírodnej pamiatke v Ústrednom zozname ochrany prírody
• Informácie o PP Holásecká jazera od miestneho združenia Archivované 2013-12-08 na Wayback Machine

• Mackovčin P. (ed.), Chráněná území ČR, svazek IX, Brněnsko. Praha, Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2007, str. 233. ISBN 978-80-86064-66-6.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Holásecká jezera na českej Wikipédii.